Bratislava v období Franza Schmidta

Autor: Janko Siroma
Škola: Hudební fakulta JAMU v Brně

Úvod

Sledovať vývoj organovej hudby a jej tvorcov je v každom štýlovom období veľmi zaujímavé. Moju pozornosť zaujal výskum hudobného, kultúrneho a najme spoločenského života v Bratislave v období Franza Schmidta.

Pre dôkladné spoznanie prostredia, v ktorom sa slávny skladateľ narodil, mi pomohla moja dnešná práca na Základnej umeleckej škole, Daliborovo nám. 2, a taktiež aj niekdajšie štúdium na Konzervatóriu v Bratislave. Navštevovaním rôznych múzeí a kultúrnych ustanovizní (primaciálny palác, prezidentský palác, Reduta, stará budova SND, mestské múzeum, univerzitná knižnica a iné) som mal možnosť postupne spoznávať hlavné mesto Slovenska a oboznámiť sa s jeho históriou. Taktiež som si vytvoril presný obraz o spoločnosti a hudobnom živote v akom sa Franz Schmidt ocitol v druhej polovici 19 storočia a prvej polovici 20 storočia.

Spoločenské podmienky a život v Bratislave v druhej polovici 19. storočia

Bratislava dnes predstavuje hlavné mesto Slovenska, v minulosti patrilo k významným mestám Rakúsko-uhorskej ríše, bolo totiž od roku 1536 korunovačným mestom Habzburgovcov.

Priznám sa, že odjakživa ma fascinovali mestá s ich kultúrnymi a historickými pamiatkami a neraz som si kládol otázku, aké to národy a ľudia tu žili, s tak obrovským vkusom a citom pre kultúru, architektúru, umenie? Sme vôbec my ich potomkovia? Porovnávajúc dnešnú dobu s dobou Franza Schmidta kultúra nabrala iný rozmer Otázka je či ten najsprávnejši?

Prehŕňajúc sa štatistikami a štruktúrou Bratislavského obyvateľstva narážam a nachádzam prvé prekvapenie, kto sú vlastne opravdivý budovatelia veľkomesta jeho architektúry, histórie, kultúry a umenia! Žeby naši praotcovia?

Štatistiky hovoria v roku 1850 v Bratislave žilo 74,59 % Nemcov, 17,95 % Slovákov, 7,44 % Maďarov. 1 Na základe ďalších štatistík nemecké obyvateľstvo bolo v Bratislave väčšinové až do druhej svetovej vojny.

Aby sme však nevyvodili špatné uzávery a tým nekrivdili iným národom, na chvíľku opustime brány Bratislavy a pozrime sa aká bola situácia v širšom regióne. Ako cestovateľ strednou Európou: Srbsko, Chorvátsko, Maďarsko, Slovensko mal som možnosť bližšie spoznať mestá a ich obyvateľstvo. Jednoznačne mestá, ktoré mali prevažne nemecké obyvateľstvo (Kremnica, Vršac, Nový Sad, Futog atď.) prosperovali najviac v regióne: výstavba, architektúra miest, zariadenie interiérov, budovanie veľkolepých kostolov, spoločenský život na vysokej úrovni, štýloví vkus atď. Nemecké obyvateľstvo bolo hlavný iniciátor na šírenie a budovanie miest a kultúry, a to nie len v Bratislave, ale aj v ďalších mestách bývalej Rakúsko-uhorskej ríše.

Prínosy nemeckého obyvateľstva koncom 19. storočia sa týkali aj samotnej kultúre bývania a výstavby budov. S rozvojom tovární začala sa stavba tzv. „kolónií“, blokov pre pracovníkov, boli to 6-poschodové bytovky so školami, kasínom, knižnicami, divadlami, škôlkami atď. Veľký vzor modernej stavby bol medzi inými aj palác Grofa Vidora Csakyho. Palác obsahoval bežné budovy, ale aj radu nezvyčajných a na danú dobu netypických miestností a zariadení, napr.: ústredné kúrenie, technická miestnosť, byt pre údržbára a služobníctvo, garáže, maštaľ, kúpeľne a záchody.2

Pre nás dnes je samozrejmosťou, ale v druhej polovice 19. storočia bolo zvláštnosťou a luxusom mať osvetlenú kúpeľňu s vetraním a záchodom, napojeným na vodovodnú sieť (tá bola vybudovaná až 1886). Kúpanie bol najčastejšie obrad vykonaný raz týždenne v spoločných kúpeľniach na rohu Grösslingovej ulici. Vieme si teda predstaviť v akých podmienkach sa narodil, žil a vyrastal mladý Schmidt?

V nasledovných riadkoch sa pozrime aké spoločenské okolnosti ovplyvňovali jeho cit ku kultúre a umeleckému životu skladateľa.

Veľký význam pre kultúrny život mali domáce salóny, ktoré sa udomácnili aj v nižších spoločenských vrstvách. Na týchto sa Schmidtova rodina pravidelne zúčastňovala a tu sa po prvé mladý umelec oboznámil s veľkými skladateľmi. Škoda, že tie časom vymizli a stratili svoj účel, zbližovať ľudí a rozvíjať ich sociálne a kultúrne povedomie. Žeby ich nahradil dnes Facebook?

K všeobecnému rozvoju a pokroku spoločenského života prispeli aj rôzne spolky ktorých v 1895 roku bolo okolo 60: športový, archeologický a historický spolok, robotnícky, učiteľský, mestský, hasičský, ženský, spolok chrámovej hudby pri sv. Martine a iné spolky.

Hlavný podporovatelia školstva, sociálno-vzdelávacích ustanovizní boli predovšetkým kláštory, kostoly a cirkevné inštitúcie. Viera a cirkev v živote ľudí zaberala dôležité miesto a pre ľudí znamenala morálnu, sociálnu a spoločenskú istotu.

Do prestížnych bratislavských škôl patrili: Kráľovské katolícke gymnázium (študoval na ňom aj Franz Schmidt), Evanjelické lýceum, Evanjelické gymnázium, Učiteľský inštitút a dievčenská škola pri Uršulínskom kláštore a iné. V danej dobe štúdium na niektorej zo spomínaných škôl predstavovalo spoločenskú hodnotu a prestíž. Význam týchto škôl spočíval aj v tom, že obsahovali okrem iných aj hudobné odbory (husle, spev, klavír atď.), zbory a menšie orchestri. Na gymnáziu vyučoval známi prof. Friedrich Dohnanyi, ktorý vyučoval Schmidta spev.

Mnohé z týchto škôl bolo však po druhej svetovej vojne uzavretých, zrušených alebo prebratých do štátnej správy. Dnes výskyt školských zborov a orchestrov je len ojedinelý a hlavne nedostatočne podporený vyššími správcovskými orgánmi.

Hlavné hudobné centrá Bratislavy za čias Franza Schmidta

Do dvadsiatych rokoch 20. storočia neexistovala v Bratislave žiadna umelecká akadémia alebo vysoká škola, preto umelci študovali najčastejšie vo Viedni, v Budapešti, v Nemecku a iných zahraničných školách. Konzervatórium v Bratislave bolo založené až v roku 1919. Vysoká škola múzických umení sa vyvinula postupne z konzervatória. Z pohľadu organistu je zaujímavé, že aj dnes napriek existujúcej domácej fakulty, slovenský organisti častejšie študujú na zahraničných školách než na domácich.

Napriek dobovému nedostatku vysokej školy žiaci mali svojich vlastných učiteľov hudby. Pre Schmidta to boli: jeho matka, Felician Moczlik, Rudolf Mader, Raoul Maders, Friederich Dohnanyi, Ludwig Burger…

Hlavnú a dominantnú úlohu v hudobno-umeleckom živote Bratislavy zohrával spolok chrámovej hudby pri Dóme sv. Martina.

V čase narodenia Franza Schmidta táto cirkevná a kultúrna inštitúcia zohrávala významnú úlohu v živote Bratislavčanov, lebo vo svojom programe zahŕňali diela ako profánnej, tak aj sakrálnej hudby. Vystúpenie telesa zahŕňalo okrem pravidelných omší aj niekoľko koncertov ročne. V rokoch 1870 sa tu hrali omše: Jozefa Haydna, Wolfganga Amadea Mozarta, Ludviga van Beethovena, Johanna Nepomuka Hummela a ďalších. Z oblasti svetskej hudby orchester interpretoval diela viedenských skladateľov, nemeckých romantikov a novoromantikov.

S poľutovaním musím skonštatovať, že v dnešnej dobe katedrála sv. Martina nemá orchestrálne teleso takých rozmerov, aké mal spolok chrámovej hudby za čias Schmidta. Rovnako tak aj profesionálne zborové teleso pod vedením dirigenta Dušana Billa bolo pred niekoľkými rokmi zrušené. V dnešnej dobe tento významný kostol nemá svoje vlastné umelecké telesá a slávnostné omše zabezpečujú iné hudobné zoskupenia a zbory.

Pre mladého sedemročného Franza Schmidta bol inšpirujúci nový organ postavený v dóme od známeho slovenského organára Vincenta Možného. Tento nástroj bol dostačujúci na zabezpečenie omši, ale jeho koncertné možnosti boli veľmi obmedzené. Nástroj bol vybudovaný v ranoromantickom štýle. Tento organ bol umiestnený v dvoch organových skriniach uložených za gotickým chórovým oknom. Skrine stáli naproti sebe kde doslova na seba revali a zvuk len obmedzene opúšťal klenbu gotického okna a vnikal do priestoru kostola. Mladého umelca organ fascinoval natoľko, že si od spomínaného organára dal neskôr postaviť aj svoj vlastný domáci organ. Nevhodné uloženie dómskeho organu, časté poruchy a koncertné obmedzenia nastolili otázku zabezpečenia nového nástroja. V roku 2010 bol vymenený za nový od rakúskej firmy Woel. Dnešný koncertný nástroj je umiestnený pred gotickým oknom na chórovom výklenku a spĺňa všetky požiadavky na interpretáciu organových diel a využíva sa ako koncertne, tak aj bohoslužobne. Organová hudba v dóme sv. Martina v dnešnej dobe je na vysokej umeleckej úrovni a k tomu prispieva vyštudovaný organista na VŠMU Mgr. art. Martin Bako.

Ďalším významným centrom organovej hudby bol františkánsky kostol, kde pôsobil organista Felician Moczik. Bol to jeden z prvých učiteľov Franza Schmidta, ktorý umožnil mladému umelcovi realizovať sa a pravidelne hrávať v spomínanom kostole. V tom čase sa v kostole nachádzal Klöknerov barokový organ. Dnes je tam organ firmy Rieger z prvej polovice 20. storočia, pre jeho obmedzené možnosti sa organové koncerty na ňom vôbec nekonajú.

Vzťah Franza Schmidta k dielu J. S. Bacha sa silne prejavuje na jeho tvorbe ako využitím polyfónie, tak aj používaním protestantského chorálu. Je dosť možné, že prvé poznatky o protestantskom chorály Schmidt získal v nemeckom Veľkom evanjelickom kostole, ktorý bol ďalším hudobným centrom v Bratislave. Veľký evanjelický kostol má jeden z najväčších organov, je to štvormanuálový nástroj vybudovaný nemeckým evanjelickým zborom v roku 1923.

Viaceré kvalitné a veľké organy nie len v Bratislave ale vo viacerých bývalých nemeckých mestách postupne upádajú a chátrajú. Cirkevné zbory len horko ťažko zháňajú prostriedky na ich údržbu. Rovnaký osud postihuje aj spomínaný nástroj vo Veľkom ev. kostole.

Záver

Pohliadnuc spätne na život v Bratislave, hmotné a nehmotné dedičstvo, ktoré nám predkovia zanechali žasnem, ako to všetko dokázali? Keď v dnešnej dobe aj napriek modernizmu a každodenne vylepšovanému spôsobu života (technickými, virtuálnymi, počítačovými vymoženosťami) čo raz ťažšie nachádzame prostriedky na zachovanie cenného dedičstva našich predkov. Hľadiac očami organistu, čo ráz viac nachádzam opustené, schátrané kostoly, organy, ktoré žiaľ dnes už nemá kto dať do poriadku, lebo ich navždy opustili tvorcovia a tí, ktorí im niekedy vdýchli punc a lesk.

Opýtajme sa predovšetkým čo robíme na zachovanie nehmotného kultúrneho dedičstva?! Je kultúra dostatočne chránená a má hodnoty, ktoré jej boli vštepované od našich predkov?

 

 

Summary

Seminar work focuses on the cultural and musical life in Bratislava in the period of Franz Schmidt. Examination of the period of the second half of the 19th century and the first half of the 20th century, I have gained a detailed picture of society and social situation in which found composer Franz Schmidt. The first chapter deals with the life and environment in which he lived. The second chapter will focus on the musical centers have played a major role in the life of a young composer. Organ music had an important role in the culture of each period styles, the seminar work also mentions about organs in Bratislava at the turn of the 19th and 20th centuries.

[1]        Ottner, Carmen. Franz Schmidt und Preßburg, Doblinger, 1999. Wien Austria, Strana 1.

[2]        Obuchová, Viera. Denník Sme: Ako žili: slúžky mali, peniaze nie, vydané dňa 4. 5. 2012.

Dasa