Lenka Fišerová

 

Komentár k literatúre

Pri koncipovaní príspevku sme ako podkladovú bázu využili historické pramene z obdobia druhej polovice 18. storočia ako aj súčasné publikácie. Medzi najstaršie pramene patrí „prešporská“ encyklopédia Geschichte des Faschings vom Anfang der Welt bis auf das Jahr 1779, v ktorej autor Christian Friedrich Hüttenrauch prináša informácie o kapele uhorského prímasa kardinála Josepha Batthyánya [ďalej Jozef Baťáň]. 1 HÜTTENRAUCH, Christian Friedrich (ed.). Geschichte des Faschings vom Anfang der Welt bis auf das Jahr 1779. Online. Preßburg: Patzko, 1779. Dostupné na: https://gdz.sub.uni-goettingen.de/id/PPN68906280X?tify={%22view%22:%22info%22}. [citované 2023-10-09]. Obzvlášť prínosným je zoznam hudobníkov, rozdelených podľa ich hráčskej funkcie a s tým spätých povinností na tzv. Virtuosen – virtuózov, resp. sólistov a na Concertisten – orchestrálnych hráčov. 2 Tamtiež, s. 195 – 200. Autor ďalej priniesol náhľad na periodicky vykonávanú hudobnú koncertnú prax, ktorý tvorí neoceniteľný zdroj dobových informácií. Johann Nikolaus Forkel v publikácii Musikalischer Almanach für Deutschland auf das Jahr 1783 sumarizuje stav nemeckej hudobnej scény v 80. rokoch 18. storočia. V rámci kapitoly o šľachtických kapelách, konkrétne kapele Jozefa Baťáňa, prináša významné informácie o primárnych i sekundárnych nástrojoch, ktoré hráči ovládali. 3 FORKEL, Johann Nikolaus. Musikalischer Almanach für Deutschland auf das Jahr 1783. Online. Leipzig: Schwickert Verlag, 1783. Dostupné na: https://digital.library.unt.edu/ark:/67531/metadc1501077/. [citované 2023-10-09].  V dobovom periodiku Preßburger Zeitung (ďalej PZ) nachádzame opakované zmienky o kapele Jozefa Baťáňa a taktiež konkrétne špecifikované diela uvádzané pri rôznych príležitostiach v rámci verejných i súkromných podujatí. 4 Preßburger Zeitung. Online. Bratislava: Landerer, 1764 – 1929. Dostupné na: https://www.difmoe.eu/d/periodical/uuid:1ec30e40-d452-11de-8dc5-000d606f5dc6. [citované 2023-10-09].

Z novodobých zdrojov sú pre nás zásadné tri publikácie. Adolf Meier v štúdii Die Preßburger Hofkapelle des Fürstprimas von Ungarn, Fürst Joseph von Batthyány, in den Jahren 1776 bis 1784 5 MEIER, Adolf. Die Preßburger Hofkapelle des Fürstprimas von Ungarn, Fürst Joseph von Batthyány, in den Jahren 1776 bis 1784. Haydn Jahrbuch X. Eisenstadt: Universal Edition, 1978, s. 81 – 89. mapuje pôsobenie Baťáňovej kapely v Prešporku na konci 18. storočia. Prehľad údajov získaných z účtovných kníh Jozefa Baťáňa poskytuje štúdia Kláry Renner-Várhidi. Jej výskum prináša nové poznatky najmä v súvislosti s platovým ohodnotením hudobníkov a výdavkov spojených s konaním rôznych kultúrnych podujatí, uvádzaním hudobných diel, nákupom muzikálií či hudobných nástrojov. 6 RENNER-VÁRHIDI, Klára. Batthyány József Hercegprímás Pozsonyi és Pesti Pénztárkönyvének zenei adatai. Online. In: Zenetudományi dolgozatok 1999. Budapešť: MTA Zenetudományi Intézete, 1999, s. 275 – 280. Dostupné na: http://real-j.mtak.hu/4700/1/ZenetudomanyiDolgozatok_1999.pdf. [citované 2023-10-09]. Výnimočné miesto v našom bádaní zaujíma štúdia Petra Halásza. Autor na základe širokého záberu skúmaných prameňov a literatúry podrobne koncipuje podobu a premeny Baťáňovej kapely, ponúkajúc detaily o jednotlivých hráčoch a kapelníkoch a rovnako referujúc o jej repertoári a realizovaných koncertoch. 7 HALÁSZ, Péter a BALI, János (ed.). Anton Zimmermann. Four Symphonies. Musica Danubiana 20. Budapešť: Inštitút hudobnej vedy Maďarskej akadémie vied, 2004. ISBN 963-7074-87-2.  Na tomto mieste nesmieme opomenúť výskum realizovaný Darinou Múdrou, ktorá vo viacerých svojich monografiách a štúdiách predstavuje dobový hudobný život na území dnešného Slovenska. Osobitný význam v rámci jej výskumu má osobnosť Antona Zimmermanna, ktorý v druhej polovici 18. storočia pôsobil práve v šľachtickej kapele Baťáňa. 8 Ďalej pozri: MÚDRA, Darina. Odraz hudobného života Bratislavy obdobia klasicizmu v Pressburger Zeitung. In: Musicologica Slovaca. Bratislava: VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1982, roč. VIII, s. 59 – 87; MÚDRA, Darina. Dejiny hudobnej kultúry na Slovensku II. Klasicizmus. Bratislava: Slovenský hudobný fond, 1993; MÚDRA, Darina. Bratislavskí hudobníci v úlohe interpretov – skladateľov (1760 – 1830). In: Slovenská hudba. Revue pre hudobnú kultúru. Bratislava, 1995, roč. 21, č. 2, s. 264 – 266; MÚDRA, Darina. Hudobný klasicizmus na Slovensku v dobových dokumentoch. Bratislava: Ister Science, spol. s r. o., 1996.

Ako jeden z najnovších príspevkov uveďme štúdiu Róberta Šebestu Partity Antona Zimmermanna v kontexte Harmoniemusik, v úvode ktorej autor predstavuje fungovanie populárnych formácií dychových nástrojov Harmoniemusik vo vtedajšom Prešporku a ilustruje jej výskyt v kapele Jozefa Baťáňa. 9 ŠEBESTA, Róbert. Partity Antona Zimmermanna v kontexte prešporskej Harmoniemusik. In: ŠEBESTA, Róbert (ed.). Prezentácie – konfrontácie 2020. Bratislava 24. septembra 2020. Bratislava: Vysoká škola múzických umení v Bratislave, 2021, s. 119 – 143. ISBN 978-80-8195-076-6.

Hudobný život a šľachtické kapely v Prešporku v druhej polovici 18. storočia

Bratislava, historicky nazývaná Prešporok (tiež Pressburg, Poszony), bola v 70. rokoch 18. storočia mimoriadne významným centrom kultúrno-politického a spoločenského diania. Ako hlavné mesto uhorskej časti Habsburskej monarchie sa stalo nielen sídlom uhorského miestodržiteľa (guvernéra), prakticky všetkých významných uhorských šľachtických rodín a vysokých cirkevných hodnostárov, ale aj miestom umeleckého pôsobenia mnohých prominentných umelcov. Jeho zlatá éra sa časovo prekrýva s obdobím panovania cisárovnej Márie Terézie (1741 – 1781) a kultúrna rozvinutosť mesta pokračovala po úmrtí panovníčky až približne do konca 18. storočia. Finančný profit vyplývajúci zo štatútu hlavného mesta umožňoval Prešporku naplno rozvinúť spoločenský ruch. Kultúrny život prekvital v prostredí šľachtických dvorov, divadelnej scény i cirkevných inštitúcií – kostolov či kláštorov. Repertoár vznikajúci v šľachtických kruhoch bol primárne svetský, premiérovo zaznievala najmä inštrumentálna hudba symfonického a komorného typu (symfónie, koncerty, kvartetá, a i.). K akcelerácii tvorby a uvádzania javiskových diel prispelo otvorenie budovy prvého verejného divadla, ktorú v roku 1741 postavili pri Rybárskej bráne. 10 Ďalej pozri: RYBARIČ, R., 1984, s. 134; CESNAKOVÁ-MICHALCOVÁ, M., 1997, s. 33; KALINAYOVÁ-BARTOVÁ, J. a kol., 2020, s. 198. Tvorba a uvádzanie chrámových diel sa prirodzene koncentrovali v Dóme sv. Martina. Hudobná kultúra si vyžadovala aj rozvoj výroby hudobných nástrojov priamo v Prešporku, čoho dôkazom sú dielne prominentného výrobcu klarinetov a basetových rohov Theodora Lotza a pokračovateľov tejto tradície – dielňu Franza a Johanna Schöllnastovcov, 11 ŠEBESTA, Róbert. Basetové rohy prešporskej firmy Schöllnast. Bratislava: Vysoká škola múzických umení, 2019. ISBN 9788081950513. či nástrojárskych rodín Leebovcov a Thirovcov (Thierovcov), ktorí prispievali v oblasti výroby sláčikových nástrojov. 12 SZÓRADOVÁ, Eva. Bratislavskí hudobní nástrojári. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 2019, s. 125 – 129, 133 – 137, 207 – 209.

Podľa výskumu Múdrej boli v druhej polovici 18. storočia v meste známe štyri orchestre, a to orchester uhorského miestodržiteľa Alberta Sasko-Tešínskeho, ďalej kardinála prímasa Jozefa Baťáňa, rodiny Grassalkovichovcov a grófa Jána Nepomuka Erdödyho. 13 MÚDRA, D., 1995, č. 2, s. 264 – 266. Podrobnejšie preskúmanie nástrojového obsadenia v jednotlivých zoskupeniach však naznačuje zásadné pochybnosti o vyššie uvedenej konštatácii. Uhorský miestodržiteľ Albert Sasko-Tešínsky, sídliaci toho času na Bratislavskom hrade, si podľa Dariny Múdrej vydržiaval formáciu siedmych hráčov. Tvorili ju Gottfried Krau (Grau) a Bonaventura Schröter – klarinety, Anton Türrschmidt (Tierschmidt, Dierschmidt), Anton Rubitsch, Florian Kamitz a Matthäus Schmiedt – invenčné rohy a Johann-Georg Schreck – fagot. 14 MÚDRA, D., 1993, s. 19. Pre absenciu sláčikových nástrojov je však zrejmé, že nešlo o orchestrálne teleso. Samotné nástrojové obsadenie zodpovedá formácii typu Harmoniemusik, 15 V New Grove Dictionary of Music and Musicians sa nachádza vysvetlenie termínu v širšom a užšom význame, kedy širší zahŕňa rozsiahlu paletu hudby pre dychové nástroje a užší sa špecificky vzťahuje na obdobie od druhej polovice 18. storočia po 30. roky 19. storočia, označujúc tak dychové formácie (eng. Wind bands) európskych šľachticov s ich repertoárom a taktiež drobné vojenské zoskupenia, ktoré však nemuseli obsahovať plechové dychové nástroje či perkusie. Počet nástrojov v Harmoniemusik sa menil od najmenšieho možného – páru dychových nástrojov až po dvanásť, ktoré použil W. A. Mozart v Serenáde Gran Partita K.361/370a. Medzi najčastejšie používané kombinácie patrili dvojice lesných rohov a fagotov spolu s hobojmi alebo klarinetmi. Zriedkavejšie sa vyskytovali flauty, anglické rohy, basetové rohy, trombóny, serpenty či kontrafagoty. Harmoniemusik plnila rôzne funkcie, ako „hudba k stolovaniu – Tafelmusik“ znela predovšetkým počas slávnostných banketov a hlavnú úlohu hrala aj na súkromných či verejných koncertoch v šľachtických rezidenciách. HELLYER, Roger. Harmoniemusik. In: SADIE, Stanley (ed.). The New Grove Dictionary of Music and Musicians. Londýn: Macmillan Publishers Limited, 1995, s. 167 – 168. ktorá bola v tomto čase mimoriadne obľúbená. 16 Formácia zároveň vylučuje možnosť, že by išlo o vojenskú alebo janičiarsku hudbu. Vojenské kapely obsahovali okrem spomenutých drevených aj plechové dychové nástroje a ďalej tiež skupinu bicích nástrojov. Janičiarske formácie zahŕňali aj nástroje typické pre tureckú hudobnú tradíciu – rôzne druhy píšťaliek a fláut či bicie nástroje a perkusie. Ďalej pozri: FARMER, Henry George a BLADES, James. Jannisary music. In: SADIE, Stanley (ed.). The New Grove Dictionary of Music and Musicians. Londýn: Macmillan Publishers Limited, 1995, s. 496 – 498. Ako píše Šebesta, umelci sa pri vystúpeniach striedali v kvintetovej zostave dvoch klarinetov, dvoch rohov a fagotu. 17 ŠEBESTA, R., 2021, s. 120 – 122. Podporu takéhoto tvrdenia vidí najmä v skutočnosti, že pre septeto spomenutých dychových nástrojov sa nezachovala ani jediná kompozícia. Do začiatku 80. rokov sú najčastejšie zachovanými skladby pre kvintetové obsadenie, ktoré reflektuje rané obdobie tvorby Harmoniemusik. 18 Ďalej pozri: MEIER, Adolf. Thematisches Werkverzeichnis der Kompositionen von Johannes Sperger (1750 – 1812). Michaelstein: Kultur- und Forschungsstätte Michaelstein, 1990; ŠEBESTA, R., 2021, s. 123 – 125. Neskôr pristúpili tunajší skladatelia k väčšej individualizácii partov fagotov a začali komponovať aj opusy pre sexteto. Až po roku 1782, kedy cisár Jozef II. inštaloval okteto Kaiserliche Königliche Harmonie, sa k takémuto obsadeniu snažili priblížiť aj ostatní mecenáši a zamestnávatelia.

Rodina Grassalkovichovcov si hudobné teleso vydržiavala počas troch generácií. 19 Anton I. (1694 – 1771), Anton II. (1734 – 1794) a Anton III. (1771 – 1841). Múdra, D., 1993, s. 19. Najväčší rozmach zažilo počas éry Antona II., kedy počet hráčov kulminoval. Podľa Múdrej malo zoskupenie v roku 1782 dvadsaťštyri členov. Jeho nástrojové obsadenie i kvantitatívne hráčske zastúpenie nám umožňuje mu na krátky čas prisúdiť status orchestra. Na poste kapelníka nepôsobil nik iný ako známy, pôvodom český, skladateľ a multiinštrumentalista Juraj Družecký. Anton III. však napokon postupne, pravdepodobne ako následok jozefínskych reforiem, zredukoval teleso na dychovú formáciu Harmoniemusik, vedenú slávnym klarinetistom Raymundom Griesbacherom (tiež Grießbacher, Krießbacher, Griesbach). 20 Darina Múdra píše, že knieža zamestnával viacerých významných inštrumentalistov a skladateľov, medzi inými husľových virtuózov Martina Schlesingera, Jozefa Zistlera, skladateľa Františka Kramářa (Franz Krommer), ďalej to boli František Kurzweil, violončelista Anton Kraft a jeho syn Mikuláš, Johann Hummel, Michal Gehring, František Pfeiffer, Jozef Ružička a Ján Mikuláš Schöll. Tamtiež, s. 19.

Múdra vo svojich prácach ďalej pojednáva o zoskupení, patriacom Jánovi Nepomukovi Erdödymu, ktorý sa na sklonku života usídlil v Prešporku. Význam tohto súboru vidí v súvislosti s jeho pôsobiskom – šľachtickou divadelnou scénou, ktorá v rokoch 1785 – 1789 úspešne konkurovala mestskému divadlu. Erdödy, podľa Múdrej, poveril zostavením vyše dvadsaťčlenného kolektívu speváka Huberta Kumpfa (1757 – 1811) a najväčšiu zásluhu na jeho rozmachu a vysokej umeleckej kvalite pripisuje najmä skladateľovi a dirigentovi Jozefovi Chudému (1751? – 1813). Podobne ako u Grassalkovichovcov, aj počet Erdödyho hudobníkov osciloval medzi jedenástimi až dvadsiatimi členmi. 21 Tamtiež, s. 19.

Pre objektívnosť treba dodať, že uvedené telesá pôsobili v Prešporku počas 18. storočia v rôznych časových obdobiach. Ich prelínanie bolo len dočasné a potreby vyplývajúce z hudobného života v meste nepresahovali počet hudobníkov veľkosti jedného orchestra, teda maximálne dvadsať až tridsať ľudí. Z uvedeného teda vychádza, že v Prešporku nikdy nepôsobili naraz viac ako dve veľké orchestrálne telesá, ktoré si navyše niektorých hudobníkov zdieľali.

Kapela Jozefa Baťáňa

Gróf Jozef Baťáň (1727 – 1799) bol dôležitou politickou osobnosťou počas panovania Márie Terézie a neskôr i jej syna, Jozefa II. Pochádzajúc z aristokratických kruhov, ako druhorodený zo štyroch synov posledného uhorského palatína Lajosa Batthyánya [Baťáňa] (1696 – 1765) sa vydal na cirkevnú dráhu a dosiahol v nej najvyššie možné posty. V roku 1759 bol menovaný sedmohradským biskupom a arcibiskupom v Kalocsi (1760 – 1775), neskôr sa ako ostrihomský arcibiskup stal aj prímasom Uhorského kráľovstva (1776 – 1779) a v roku 1778 zavŕšil svoju kariérnu cestu dosiahnutím titulu kardinála. Okrem vysokých cirkevných pozícií bol ako výborný rečník a politik jednou z vedúcich osobností odporu šľachty proti reformám Jozefa II. Vzhľadom na popísané spoločenské a politické ambície je pochopiteľné, že si namiesto Ostrihomu zvolil za sídlo svojho úradu Prešporok. Práve tu sa ako patrón umenia a hudobný mecenáš stal dôležitou súčasťou kultúrneho života v druhej polovici 18. storočia.

V kontexte nárastu popularity ansámblov dychových nástrojov nie je prekvapujúce, že už pred príchodom do Prešporku si gróf Baťáň od roku 1767 alebo 1768 vydržiaval formáciu Harmoniemusik. 22 HALÁSZ, P., 2004, s. 49. Išlo o dvojice hráčov na hobojoch a invenčných rohoch a hráča na fagote. Podľa údajov z Baťáňových účtovných kníh, ktoré získala Klára Renner-Várhidi, poznáme piatich hudobníkov tejto kleine Music Banda, menovite Antona Josepha Tischera, Simona Tischera, Andreasa Bindera, Johanna Georga Sigla a Hermanna, uvádzaného bez krstného mena. 23 RENNER-VÁRHIDI, K., 1999, s. 275 – 276. Bratia Tischerovci a Binder pôsobili ako komorní hráči v Baťáňových palácoch v Kalocsi aj v Pešti, ostatní sa spomínajú predovšetkým v súvislosti s pôsobiskom v Pešti. Renner-Várhidi na základe pravidelných arcibiskupských finančných výdavkov objasňuje účinkovanie tejto dychovej bandy počas fašiangov či počas roka na rôznych spoločenských akciách, plesoch, divadelných predstaveniach i koncertoch – tzv. akadémiách. 24 Tamtiež, s. 276. O nesporných umeleckých kvalitách spomenutých hráčov svedčí podľa Halásza aj fakt, že si ich v lete 1772 Mária Terézia osobne vyžiadala do kapely svojho syna, arcivojvodu Ferdinanda, pôsobiaceho v severotalianskych habsburských provinciách.

Gróf Baťáň počas nasledujúceho krátkeho obdobia, medzi rokmi 1772 – 1774, nemal žiadnych stálych hudobníkov a len príležitostne najímal vojenských muzikantov. Renner-Várhidi uvádza nasledujúce zápisy z účtovných kníh z roku 1772: „[…] kapelník Georgio Glantz … 75 zlatiek […]“ 25 „[…] Georgio Glantz Capellae Magistro … 75 fl.[…]“ Tamtiež, s. 278, poznámka pod čiarou č. 26. a ďalej z 24. marca 1774: „[…] za hudbu predvedenú bandou Károlyiho regimentu podľa uváženia odovzdať p. kapelníkovi Klanzovi 34 zlatiek“. 26 „[…] vor gemachte Music der Karolyischen Regts Banda an discretion zu handen dem H. Cappellmeister Klanz [sic] geben: 34 fl.“ RENNER-VÁRHIDI, K., 1999, s. 278, poznámka pod čiarou č. 26. Koncerty boli zdokumentované aj v PZ, spomeňme ako príklad 17. marec 1774, kedy pri príležitosti návštevy Baťáňovho paláca arcivojvodkyňou Máriou Kristínou a guvernérom Albertom zaznamenali: „Najláskavejší potlesk zožala Feldmusic [hudba v plenéri], ktorá sa pod vedením pána kapelníka Glanza vynikajúco počúvala.“ 27 „Die Feldmusic, so sich hierbey unter der Direktion der Herrn Kappelmeister Glanz hören ließ, erhielt allgnädigsten Beyfall.“ HALÁSZ, P., 2004, s. 50, poznámka pod čiarou č. 25. Vojenská kapela účinkovala aj 18. septembra 1774 na oslave 50. výročia založenia kúrie v Pešti: 28 Tamtiež, s. 50, poznámka pod čiarou č. 25. „[…] za dve akadémie, konajúce sa v Pešti vyplatiť hudobníkom: 60 zlatiek.“ 29 „[…] bey gehaltenen zweyen Accademien in Pest denen Musicis gezahlt worden: 60 fl.“ Tamtiež, s. 50, poznámka pod čiarou č. 25.

Kľúčovým pre zrod a fungovanie dychovej formácie bolo angažovanie klarinetistu Theodora Lotza na konci roku 1774. Hoci doposiaľ sa predpokladalo, že Lotz vstúpil do služieb grófa Baťáňa až po svojom sólovom koncerte v apríli 1775, Renner-Várhidi nachádza v účtovných knihách nasledujúcu zmienku: „1774, dec. 30.: […] Klarinetistovi Luczovi [sic!] zakúpený klarinet s príslušenstvom za 50 zlatiek a 40 grajciarov.“ 30 „1774. dec. 30.: „dem Clarinetisten Lucz [sic!] vor abgekauftes Clarinette sambt Zugehör zalt 50 fl. 40.d.“ RENNER-VÁRHIDI, K., 1999, s. 276, poznámka pod čiarou č. 13. Na základe tejto informácie môžeme vysloviť vysoko pravdepodobnú hypotézu, že Lotz bol u Baťáňa zamestnaný už na konci roka 1774 a v roku 1775 odcestoval spolu s grófom do Prešporka. Baťáň sa v tom čase rozhodol natrvalo presunúť do centra diania v Uhorsku, pretože paláce v Kalocsi a Ostrihome neposkytovali dostatočne bohaté spoločenské a kultúrne vyžitie. Po svojom presídlení gróf poveril Lotza zostavením dychovej formácie Harmoniemusik a vybudovaním zbierky notových materiálov, ktorých nákup si vyžiadal pomerne vysoké finančné čiastky. 31 Tamtiež, s. 278. Halász naznačuje, že pozícia ostrihomského arcibiskupa, jedného z najvyšších cirkevných hodnostárov, o ktorej toho času Baťáň rokoval s Máriou Teréziou, si totiž vyžadovala aj v oblasti kultúry a hudby angažovanie širokospektrálnejšieho ansámblu a tiež zabezpečenie príslušných notových materiálov, najmä pôvodnej tvorby. 32 HALÁSZ, P., 2004, s. 50.

O fungovaní telesa sa dozvedáme z dobovej tlače. Halász poukazuje na skutočnosť, že PZ zmieňuje pred rokom 1776 v svojich rubrikách grófa Baťáňa iba zriedkavo a rozmach informácií prichádza až so získaním arcibiskupskej pozície. Svetlou výnimkou je práve reportáž o akadémii, ktorá sa uskutočnila 9. apríla 1775: „Uplynulú nedeľu, teda 9. apríla, sa na podnet usporiadateľa, pána generála grófa Antona Eszterházyho de Galantha, za prítomnosti množstva vysokej šľachty a rytierskeho stavu, konala, k najvýnimočnejšiemu potešeniu vôbec, posledná akadémia. Pán Zimmermann si tu vďaka svojej vkusnej kompozícii rôznych symfónií vyslúžil najhlasnejší potlesk a pán Theodor Lotz, komorný hráč jeho Excelencie arcibiskupa grófa Baťáňa, mal opäť tú česť zahrať jeho vlastný Koncert pre klarinet, ktorého príjemnosť zanechala všetkých prítomných v dokonalej spokojnosti.“ 33 „Vergangenen Sonntag, als am 9 April wurde die letzte musikalische Akademie, auf hohe Veranstaltung Titl. Herrn Generalen Graf Anton Eßterhazy von Galantha in der zahlreichsten Anwesenheit eines hohen Adels und Ritterstandes zum allerseitigen ausnehmendesten Vergnügen gehalten. Herr Zimmermann erwarb sich hiebey durch seine goustuöse Komposition verschiedener Symphonien den lautesten Beyfall, und Herr Theodor Lotz, Kammermusikus Gr. Excellenz der Herrn Erzbischof Grafen Batthiann hatte bey dieser feyerlichen Unterhaltung abermal die Ehre sich mit einem von ihm selbst verfertigten Koncert auf dem Klarinett hören zu lassen, dessen Annehmlichkeit alle Anwesende in die vollkommenste Zufriedenheit verleßte.“ Preßburger Zeitung. Online. Preßburg: Landerer, 12. 4. 1775, roč. 11, č. 29, s. 4. ISSN 1337-7442. Dostupné na: https://www.difmoe.eu/uuid/uuid:81015330-d9d6-11de-8487-000d606f5dc6. [citované 2023-08-30]. Okrem Lotza sa na podujatí predviedol aj Anton Zimmermann, teda dvaja budúci kľúčoví umelci Baťáňovej kapely. Ako naznačuje uvedená recenzia, Zimmermann nebol v tomto čase v meste žiadnym skladateľským nováčikom. Prvá zmienka o ňom pochádza už z roku 1772. 34 POŠTOLKA, Milan a MÚDRA, Darina. Zimmermann (Johann) Anton. Online. In: Grove Music Online. Oxford University Press, 2001. Dostupné z: http://www.oxfordmusiconline.com/subscriber/article/grove/music/30976?q=Anton+Zimm ermann&search=quick&pos=1&_start=1#firsthit. [paywall]. [citované 2023-10-11].

ďalšie popisujú jeho skladateľskú činnosť pre cirkevné inštitúcie i snahy o získanie stáleho miesta hlavného organistu v Dóme sv. Martina. Zatiaľ čo spočiatku Zimmermann predpokladal, že sa zamestná v cirkevných službách, po príchode Baťáňa okolo roku 1775 sa mu otvorila možnosť pôsobenia v šľachtických kruhoch. Nie je vylúčené, že práve spomenutá akadémia u grófa Eszterházyho de Galantha bola jedným z prvých stretnutí skladateľa s grófom Baťáňom – jeho budúcim zamestnávateľom. Začiatkom roku 1776 totiž Baťáň poveril Antona Zimmermanna zostavením svojej šľachtickej arcibiskupskej kapely. Túto skutočnosť dokladuje PZ v pomerne rozsiahlej správe o podujatí, ktoré hostil gróf Csáky, a Meier na jej základe naznačuje 17. február 1776 ako deň „zrodenia“ kapely. 35 MEIER, A., 1978, s. 83. K formácii Harmoniemusik, ktorú si Baťáň v tom čase vydržiaval, pribúdali ďalší členovia. Boli nimi Johann Michael Pum (klarinet a invenčný roh), Franz Faber (trúbka), Carl Franz (barytón a invenčný roh), Paul Rauch (invenčný roh), Franz Mraff (husle) a už spomínaní Theodor Lotz (klarinet) a Anton Zimmermann (kapelník). 36 HALÁSZ, P., 2004, s. 50, poznámka pod čiarou č. 28. Prikláňame sa k Halászovej hypotéze, že v rokoch 1776 a 1777 ešte kapela nemala kvantitatívne stály status orchestra. Svoje tvrdenie podkladá početnými článkami v PZ, popisujúcimi komornú dramaturgiu koncertov, ktoré realizoval gróf Baťáň v svojich sídlach. Od roku 1777 dokonca pravidelne každý piatok a nedeľu v letných mesiacoch organizoval koncerty Harmoniemusik v plenéri primaciálnej záhrady, ktoré boli, v tom čase neštandardne, prístupné širšej verejnosti. 37 Tamtiež, s. 50. Ak bolo potrebné v rámci koncertov uviesť aj diela pre väčšie obsadenie, Baťáň príležitostne doangažoval ďalších hudobníkov. Renner-Várhidi uvádza, že v roku 1776 zaplatil gróf za najímanie umelcov takmer tisíc zlatiek. 38 RENNER-VÁRHIDI, K., 1999, s. 277.

Až od roku 1778 pochádzajú správy o najímaní hudobníkov do veľkého ansámblu, počet ktorých osciloval medzi devätnásť až dvadsaťtri. V nasledujúcich piatich rokoch pôsobenia dosiahla kapela orchestrálny status a stala sa tak všestranným telesom schopným veľkých hudobných produkcií. Zloženie z hľadiska nástrojového obsadenia je v porovnaní s inými súdobými telesami nadštandardné, spomeňme najmä prítomnosť dvoch hráčov na klarinetoch. Tabuľka, ktorú v svojej štúdii uvádza Halász, sumarizuje mená hráčov, ich primárne i sekundárne nástrojové pozície a tiež platy v rozmedzí rokov 1778 – 1783.

Obrázok č. 1 Tabuľka hráčov Baťáňovho orchestra v rokoch 1778 – 1783 39 HALÁSZ, P., 2004, s. 52.

Hüttenrauch v svojej encyklopédii Geschichte des Faschings (ďalej GdF) rozdeľuje hudobníkov Baťáňovej kapely na Virtuosen (v tabuľke označené skratkou V.) a Concertisten (v tabuľke označené skratkou C.), naznačujúc tak mimoriadne umelecké kvality hráčov: „Znamenitá kapela jeho kniežacej eminencie, pána kardinála grófa Baťáňa, je radostná slávnosť venovaná publiku. Tento veľký mecén umení a osobitý podporovateľ hudby má kapelu, kde sa v celej Európe len ťažko [nájde] taká, ktorá by vykazovala toľko silných veľkých mužov a virtuózov ako táto. […] Personál je silný, berieme tu iba virtuózov a koncertných majstrov, keď sme predtým hovorili o pánovi Zimmermannovi.“ 40 „Die vortreffliche Capelle seiner Hochfürstlichen Eminenz, der Herrn Cardinals Grafen von Batthyany, ist ein dem Publikum gewidmetes Freundenfest. Dieser großen Gönner der Künste und besonderer Beförderer der Musk, hat eine Capelle, wo gewis schwerlich in ganz Europa eine so viele starke große Männer und Virtuosen aufzuweisen hat. […] Das Personale ist stark, wir nehmen hier nur Virtuosen und Concertisten mit, wenn wir vorher erst von Hrn. Zimmermann gesprochen haben.“ HÜTTENRAUCH, Ch. F., 1779, s. 195.

Niektorých z jedenástich členov, označených ako virtuózov, je možné bližšie definovať podľa ich pôsobenia. V PZ sú v rámci dobových recenzií ako sólistický hráči spomínaní najmä Franz Czerwenka (fagot), Franz Xaver Hammer (violončelo) či Albrecht Schaudig (hoboj). 41 HALÁSZ, P., 2004, s. 54, 56. Joseph Zistler (husle) a Theodor Lotz (klarinet) fungovali okrem sólistickej praxi aj na postoch vedúcich sláčikovej a dychovej nástrojovej sekcie. Johann Matthias Sperger (kontrabas) spolu s Antonom Zimmermannom, ktorý však nebol označený za virtuóza, boli plodnými autorskými prispievateľmi. Pomerne reálnou sa však ukazuje aj hypotéza, že Sperger nebol iba vynikajúcim kontrabasistom, ale hral veľmi obstojne aj na fagote. Takáto skutočnosť by objasňovala existenciu veľkého množstva ním skomponovanej hudby pre Harmoniemusik, v ktorej mohol sám participovať. 42 MEIER, A., 1978, s. 84. Podľa GdF bol Joseph Kämpfer violočelista, 43 HÜTTENRAUCH, Ch. F., 1779, s. 200. Mary Térey-Smith však odkazuje na recenziu v PZ zo dňa 18. marca 1778 ako aj na ďalšie zmienky o hudobníkovi, potvrdzujúc tak, že hral i komponoval pre kontrabas. 44 TÉREY-SMITH, Mary. Joseph Kämpfer, a Contrabass Virtuoso from Pozsony (Bratislava). Online. In: Studia Musicologica Academiae Scientiarum Hungaricae. Budapešť: Akadémiai Kiadó, 1983, no. 25, s. 183 – 189. Dostupné na: https://www.jstor.org/stable/901971. [paywall]. [citované 2023-10-11]. Za virtuózov boli taktiež označení Franz Carl (barytón), Franz Faber (trúbka), bývalý regenschori z Kalocse, Paul Rauch (invenčný roh) a Jacob Schrottenbach (harfa). Posledný zmienený umelec v orchestri vo veľkej miere participoval aj autorsky. 45 HÜTTENRAUCH, Ch. F., 1779, s. 195. Prívlastok Concertisten nezmenšoval umelecké kvality ostatných hráčov a poukazoval predovšetkým na funkciu, ktorú zastávali v orchestri. Napokon, pri pohľade na zachované kompozície Zimmermanna a ďalších skladateľov, ktorých skladby interpretovala Baťáňova kapela, je možné nájsť priamu súvislosť medzi interpretačným majstrovstvom potrebným na zvládnutie náročnosti jednotlivých partov.

Forkel dopĺňa Hüttenrauchove informácie najmä ohľadom nástrojového obsadenia v orchestri. Okrem svojich hlavných nástrojov boli viacerí hráči schopní obsluhovať aj ďalšie a kompenzovať tak prípadne tie, ktoré v telese chýbali. Najčastejšie to boli sláčikové nástroje, ktoré poskytli vítaný kontrast k silno zastúpeným dychovým nástrojom. Forkel taktiež pridáva ďalšie mená hráčov, ktoré v GdF absentovali, spomeňme aspoň Antona a Ignaza Boecka (invenčné rohy, husle), Antona Mikusa (flauta, husle), Ignaza Sefa (husle), Josepha Spadneho (fagot) či Johanna a Philippa Theimera (hoboje). 46 FORKEL, J. N., 1783, s. 99 – 100. Halász upozorňuje na zaujímavý prípad, kedy je v účtovných knihách Joseph Kinel vedený ako kopista, ale Forkel aj Hüttenrauch ho označujú ako huslistu. 47 HALÁSZ, P., 2004, s. 54.

Kapela v rokoch 1778 – 1783 pôsobila na mnohých rôzne zameraných hudobných produkciách v meste – na súkromných či verejných koncertoch so svetskou dramaturgiou, na uvádzaní hudobno-dramatických diel a tiež pri príležitostiach cirkevných sviatkov. Dokladajú to viaceré zmienky v PZ, ako príklady uveďme: „[…] Na tomto koncerte bola uvedená celkom nová najkrajšia symfónia pána Zimmermanna, kapelníka u ctihodnej milosti prímasa, a veľmi dobre predvedený klarinet, fagot, lesný roh a violončelo a [ich] zladenie predstihlo iné [orchestre] v dobrom predvedení […];“ 48 „[…] Nach diesem Konzert wurde eine ganz neue und eine der schönsten Symphonien vom Herrn Zimmermann, Kapellmeister bey Sr. fürstl. Gnaden ausgelegt, und sehr wohl ausgeführt Clarinet; Fagot; Waldhorn und Violoncello waren obligat, und eine Stimmer übertraf die andere in der guten Ausführung […].“ In: Preßburger Zeitung. Online. Preßburg: Landerer, 18. 3. 1778, roč. 14, č. 22, s. [7]. ISSN 1337-7442. Dostupné na: https://www.difmoe.eu/uuid/uuid:1eece120-d9a7-11de-8d7a-000d606f5dc6. [citované 2023-08-30]. a „[…] Na týchto hudobných akadémiách sa nechali počuť rôzni virtuózi, všetci v službách Jeho kniežacej milosti, s neopísateľným umením a pohodou […].“ 49 „[…] Bey diesen musikalischen Akademien lassen sich verschiedene Virtuosen, alle in Diensten Sr. Fürstl. Gnaden, mit unbeschreiblicher Kunst und Annehmlichkeit hören […].“ In: Preßburger Zeitung. Online. Preßburg: Landerer, 13. 5. 1778, roč. 14, č. 38, s. [8]. ISSN 1337-7442. Dostupné na: https://www.difmoe.eu/uuid/uuid:c49a35a0-d9a7-11de-a912-000d606f5dc6. [citované 2023-08-30].

Nakoniec, ako poznamenáva Halász, po vydaní dekrétu Jozefa II. z roku 1783, limitujúcom výdavky cirkevných hodnostárov, bol aj vysokopostavený kardinál Baťáň nútený prepustiť polovicu hudobníkov a do roku 1784 bol celý ansámbel zrušený. 50 HALÁSZ, P., 2004, s. 50 – 53. Po nedobrovoľnom konci vysoko cenenej kapely našli jej bývalí členovia uplatnenie v rôznych ďalších hudobných telesách, ktoré opäť podčiarkujú mimoriadnu umeleckú a interpretačnú kvalitu týchto hráčov. 51 Ďalej pozri: MEIER, A., 1978, s. 85.

Shrnutí

Kapela kardinála Jozefa Baťáňa patrila koncom 18. storočia k najvýznamnejším telesám budujúcim prešporskú hudobnú scénu. Jedným z dôvodov jej celkového úspechu a popularity bola vysoká umelecká a interpretačná kvalita jednotlivých hráčov. Počas rokov pôsobenia kolísal počet angažovaných hráčov a tak bolo nutné prispôsobiť aj uvádzaný repertoár. V našom príspevku načrtávame štruktúru kapely z pohľadu nástrojového obsadenia a funkcií jednotlivých hráčov, ktorí sa podľa dobových prameňov delili na tzv. Virtuosen a Concertisten. Venujeme sa otázke vhodného pomenovania telesa ako ansámblu, resp. kapely či orchestra. V neposlednom rade predstavujeme Harmoniemusik, ktorá bola nedeliteľnou súčasťou telesa, jej členov, umelecké pôsobenie a repertoár. Predkladaný text vznikol ako prípadová štúdia k pripravovanej dizertačnej práci s názvom Kompozičný štýl Antona Zimmermanna v melodráme Androméda a Perzeus.

Summary

At the end of the 18th century, the band of Cardinal József Batthyány was one of the most important ensembles helping build the music scene in Bratislava. Its overall success and popularity was in partly brought by the high artistic and performing level of the individual players. As the number of players in the ensemble fluctuated over the years, its repertoire had to be adapted correspondingly. In our paper we outline the band’s structure in terms of instrumentation and the functions of individual players, who were divided into Virtuosen and Concertisten according to contemporary sources. We address the question of the appropriate name for the ensemble (or band or orchestra). Last but not least, we introduce the concept of Harmoniemusik, which was deeply ingrained in the ensemble, its members, work and repertoire. The present text was written as a case study for the forthcoming dissertation entitled Anton Zimmermann’s Compositional Style in the Melodrama Andromeda and Perseus.

Klíčová slova

Jozef Batthyány, Bratislava, kapela, Harmoniemusik, Anton Zimmermann

Přehled zdrojů

FARMER, Henry George a BLADES, James. Jannisary music. In: SADIE, Stanley (ed.). The New Grove Dictionary of Music and Musicians. Londýn: Macmillan Publishers Limited, 1995, s. 496 – 498.

FORKEL, Johann Nikolaus. Musikalischer Almanach für Deutschland auf das Jahr 1783. Online. Leipzig: Schwickert Verlag, 1783. Dostupné na: https://digital.library.unt.edu/ark:/67531/metadc1501077/. [citované 2023-10-09].

HALÁSZ, Péter a BALI, János (ed.). Anton Zimmermann. Four Symphonies. Musica Danubiana 20. Budapešť: Inštitút hudobnej vedy Maďarskej akadémie vied, 2004. ISBN 963-7074-87-2.

HELLYER, Roger. Harmoniemusik. In: SADIE, Stanley (ed.). The New Grove Dictionary of Music and Musicians. Londýn: Macmillan Publishers Limited, 1995, s. 167 – 168.

HÜTTENRAUCH, Christian Friedrich (ed.). Geschichte des Faschings vom Anfang der Welt bis auf das Jahr 1779. Online. Preßburg: Patzko, 1779. Dostupné na: https://gdz.sub.uni-goettingen.de/id/PPN68906280X?tify={%22view%22:%22info%22}. [citované 2023-10-09].

MEIER, Adolf. Die Preßburger Hofkapelle des Fürstprimas von Ungarn, Fürst Joseph von Batthyány, in den Jahren 1776 bis 1784. Haydn Jahrbuch X. Eisenstadt: Universal Edition, 1978, s. 81 – 89.

MÚDRA, Darina. Bratislavskí hudobníci v úlohe interpretov – skladateľov (1760 – 1830). In: Slovenská hudba. Revue pre hudobnú kultúru. Bratislava, 1995, roč. 21, č. 2, s. 264 – 266.

MÚDRA, Darina. Dejiny hudobnej kultúry na Slovensku II. Klasicizmus. Bratislava: Slovenský hudobný fond, 1993.

MÚDRA, Darina. Hudobný klasicizmus na Slovensku v dobových dokumentoch. Bratislava: Ister Science, spol. s r. o., 1996.

MÚDRA, Darina. Odraz hudobného života Bratislavy obdobia klasicizmu v Pressburger Zeitung. In: Musicologica Slovaca. Bratislava: VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1982, roč. VIII, s. 59 – 87.

POŠTOLKA, Milan a MÚDRA, Darina. Zimmermann (Johann) Anton. Online. In: Grove Music Online. Oxford University Press, 2001. Dostupné na: http://www.oxfordmusiconline.com/subscriber/article/grove/music/30976?q=Anton+Zimm ermann&search=quick&pos=1&_start=1#firsthit. [paywall]. [citované 2023-10-11].

Preßburger Zeitung. Online. Preßburg: Landerer, 1764 – 1929. ISSN 1337-7442. Dostupné na: https://www.difmoe.eu/uuid/uuid:1ec30e40-d452-11de-8dc5-000d606f5dc6. [citované 2023-08-30].

RENNER-VÁRHIDI, Klára. Batthyány József Hercegprímás Pozsonyi és Pesti Pénztárkönyvének zenei adatai. Online. In: Zenetudományi dolgozatok 1999. Budapešť: MTA Zenetudományi Intézete, 1999, s. 275 – 280. Dostupné na: http://real-j.mtak.hu/4700/1/ZenetudomanyiDolgozatok_1999.pdf. [citované 2023-10-09].

SZÓRADOVÁ, Eva. Bratislavskí hudobní nástrojári. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 2019, s. 125 – 129, 133 – 137, 207 – 209.

ŠEBESTA, Róbert. Basetové rohy prešporskej firmy Schöllnast. Bratislava: Vysoká škola múzických umení, 2019. ISBN 9788081950513.

ŠEBESTA, Róbert. Partity Antona Zimmermanna v kontexte prešporskej Harmoniemusik. In: ŠEBESTA, Róbert (ed.) Prezentácie – konfrontácie 2020. Bratislava 24. septembra 2020. Bratislava: Vysoká škola múzických umení v Bratislave, 2021, s. 119 – 143. ISBN 978-80-8195-076-6.

TÉREY-SMITH, Mary. Joseph Kämpfer, a Contrabass Virtuoso from Pozsony (Bratislava). Online. In: Studia Musicologica Academiae Scientiarum Hungaricae. Budapešť: Akadémiai Kiadó, 1983, no. 25, s. 183 – 189. Dostupné na: https://www.jstor.org/stable/901971. [paywall]. [citované 2023-10-11].

 

Strany 1-15/2023