Prieniky tvorby talianskeho skladateľa z konca 16. storočia Lucu Marenzia na území dnešného Slovenska, Čiech a Moravy

Michal Hottmar

Úvod

Územie dnešného Slovenska v 16. a 17. storočí, ktoré bolo súčasťou historického Uhorska, bolo úzko späté s vierovyznaním obyvateľstva. Po roku 1517 sa do uhorského katolíckeho prostredia začali z oblastí dnešného Nemecka šíriť myšlienky reformácie Martina Luthera. Tieto tendencie sa odzrkadlili aj v hudobnej kultúre. Jej najvyššiu úroveň v 16. a 17. storočí sledujeme na západnom Slovensku, v Bratislave (Posonium, Pressburg, Pozsony), na strednom Slovensku, v banských mestách: Banská Bystrica (Neosolium, Neusohl, Besztercebánya), Kremnica (Crempnichia, Kremnitz, Körmöcbánya), Banská Štiavnica (Semnichia, Schemnitz un Dilln, Selmecbánya), Krupina (Corpona, Karpfen, Korpona) a na východe krajiny, v spišskej a šarišskej oblasti, v mestách: Levoča (Leuchovia, Leutschau, Lőcse), Bardejov (Bartfa, Bartfeld, Bártfa), Sabinov (Sibinium, Zeben, Kisszeben), Kežmarok (Caesareopolis, Käsmark, Késmárk), Prešov (Eperiessinum, Eperies, Eperjes), Košice (Cassovia, Kaschau, Kassa). Dnešné Slovensko udržiavalo úzke kultúrne, intelektuálne a hospodárske kontakty s okolitými krajinami: Rakúsko, Sliezsko, Poľsko-Litovská únia, Česko a krajinami s nemecky hovoriacim obyvateľstvom. Dôsledkom toho sledujeme v evanjelickom prostredí okrem dominujúcich evanjelických aj tvorbu katolíckych skladateľov. V repertoári protestantov evidujeme skladateľov nemeckej proveniencie: Samuel Scheidt, Johann Hermann Schein, Heinrich Schütz, Michael Praetorius, Melchior Vulpius a iných, ale aj talianskych katolíckych skladateľov: Orlando di Lasso, Andrea a Giovanni Gabrieliovci, Pierluigi da Palestrina a podobne. Ich polychorická tvorba bola na Slovensku veľmi populárna. Dokumentujú to predovšetkým Bardejovská a Levočská zbierka hudobnín zo 16. – 17. storočia a zachované inventárne zoznamy katolíckych a evanjelických kostolov z rovnakého obdobia. V predkladanom príspevku sledujeme spoločné prieniky a existenciu skladieb talianskeho katolíckeho skladateľa Lucu Marenzia (1553/1554 – 1599) medzi územím dnešného Slovenska, Čechami a Moravou v 16. a 17. storočí. Hudobná kultúra na území dnešného Slovenska v 16. storočí bola ovplyvnená dynamickým vývojom ekonomicko-spoločenských okolností. 1 Štúdia je súčasťou grantového projektu VEGA č. 2/0006/21 „Transregionálne vzťahy prameňov duchovnej a svetskej hudby z územia Slovenska v 12. – 17. storočí“ (2021 – 2024) riešeného v Ústave hudobnej vedy SAV. Neúspešná bitka pri Moháči v roku 1526 však nasmerovala dianie v krajine k zvýšenému rozvoju ekonomických, politických a kultúrno-spoločenských aktivít. Uhorská šľachta sa postupne presídlila z územia, ktoré okupovali Turci. Bratislava sa stala hlavným mestom Uhorska, kam sa presúva politické správne centrum z Budína (Buda, Ofen), a z Ostrihomu (Strigonium, Gran, Esztergom) sa do Trnavy (Tyrnavia, Tyrnau, Nagyszombat) presťahovali cirkevné úrady. Najvýznamnejšími strediskami hudobnej kultúry sa stali kráľovské mestá, v ktorých sa predovšetkým v druhej polovici 16. storočia rozšírila Lutherova reformácia augsburského vierovyznania (a. v.). Na kultúru cisárskej Viedne (Vindobona, Wien, Bécs) sa orientovala Bratislava, ktorá sa nachádzala v jej blízkosti. Spišská proveniencia bola centrom viacerých kultúr. Nemci žijúci v tejto oblasti udržiavali kultúrne styky nielen s nemeckými a sliezskymi mestami, ale tiež s poľským Krakovom (Cracovia, Krakau, Krakkó). V mestách dnešného východného Slovenska dosiahol hudobný život popri Bratislave najvyššiu úroveň. Rozsahom i hodnotou diel to dokumentujú Bardejovská a Levočská zbierka hudobnín zo 16. a 17. storočia (ďalej ako BZH a LZH. 2 HULKOVÁ, M. Zhody a odlišnosti Bardejovskej a Levočskej zbierky hudobnín. Slovenská hudba. 1999, roč. 25, č. 2–3, s. 150–200. Mestá, ktoré uznali protestantské vierovyznanie, sa orientovali predovšetkým na nemeckú hudobnú produkciu podľa vzoru nemeckých miest. Diela katolíckych skladateľov však zaznievali aj na pôde evanjelických cirkevných spoločenstiev, čoho dôkazom sú diela Jacoba Handla-Galla, Lucu Marenzia, Orazia Vecchiho a diela skladateľov pôsobiacich na habsburských dvoroch. Popri pamiatkach, prevažne duchovného charakteru, sa na našom území zo 16. storočia zachovali aj svetské kompozície. Tvorba významného talianskeho madrigalistu 16. storočia, Lucu Marenzia, je podrobovaná neustálemu muzikologickému bádaniu v zahraničí: Arnold,3 ARNOLD, D. Marenzio. London: Oxford University Press, 1965. Einstein,4 EINSTEIN, A. The Italian Madrigal. Svazek II. Princeton University Press, 1949, s. 608–688. Ledbetter,5 LEDBETTER, S.; CHATER, J. a JACKSON R. Marenzio [Marentio], Luca. Online. In: Grove Music Online. 2001. Dostupné z: https://www.oxfordmusiconline.com/grovemusic/display/10.1093/gmo/9781561592630.001.0001/omo-9781561592630-e-0000040081;jsessionid=1B510528BC96BE64F8691EBF812C2C0E. [paywall]. [citováno 2022-10-05]. Chater,6 CHATER, J. Luca Marenzio and the Italian Madrigal 1577–1593. 2 svazky. UMI Research Press, 1981. Bizzarini,7 BIZZARINI, M. Luca Marenzio: The Career of a Musician Between the Renaissance and the Counter-Reformation. New York– London: Routledge, 2017. ISBN 9781315091600. Sehnal,8 SEHNAL, J. Hudební zájmy královského rychtáře v Uherském hradišti v roce 1632. Hudební věda. 1987, roč. 24, č.1, s. 63–72. ISSN 0018-7003. Baťa,9 BAŤA, J. Luca Marenzio and the Czech lands. Hudební věda. 2007, roč. 44, č. 2, s. 117–126. ISSN 0018-7003. Przybyszewska-Jarmińska 10 PRZYBYSZEWSKA-JARMIŃSKA, B. „Missa super Iniquos odio habui“ – warszawska msza w formie echa Luki Marenzia? Muzyka. 2004, roč. 49, č. 3, s. 3–39. a i., ojedinele na Slovensku: Hulková,11 HULKOVÁ, M. Levočská zbierka hudobnín. 1. a 2. Disertační práce. Bratislava: FF UK, 1985. Petőczová,12 PETŐCZOVÁ, J. Polychorická hudba v levočskom rukopisnom zborníku sign. 74 A. Hudební věda. 1988, roč. 25, č. 3, s. 215–229. Hottmar.13 HOTTMAR, M. Intavolácie villanel Lucu Marenzia v lutnovej tlači Thesaurus Harmonicus (Köln1603) podľa Jeana-Baptista Besarda. Musicologica Slovaca. 2022, roč. 13 (39), č. 1, s. 58–88. ISSN 1338-2594; HOTTMAR, M. Slovo ako kompozičný princíp vo vybraných villanellách Luca Marenzia v tlači Jeana-Batista Besarda: Thesaurus Harmonicus (Köln, 1603). In: HUDÁKOVÁ, J. a KOČIŠOVÁ, R. (eds.). Pedagogická a umelecká interpretácia hudobného diela. Online. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, 2022, s. 47–60. ISBN 978-80-555-2993-6. Dostupné z: https://www.pulib.sk/web/pdf/web/viewer.html?file=/web/kniznica/elpub/dokument/HudakovaJ1/subor/9788055529936.pdf. [citováno 2024-07-27]; HOTTMAR, M. Lutnová hudba na území dnešného Slovenska v 16. – 18. storočí. Bratislava: Stimul, 2018, s. 111–112. O dielach Lucu Marenzia v Bratislave sa dozvedáme zo sekundárnych zdrojov. Zdenko Nováček hovorí o existencii Marenziových madrigalov z roku 1601, ktoré boli súčasťou súpisu hudobnín Dómu sv. Martina v Bratislave. 14 NOVÁČEK, Z. Hudba v Bratislave. Bratislava: Opus, 1978, s. 14–16. Richard Rybarič uvádza vo svojej publikácii Dejiny hudobnej kultúry na Slovensku I. informáciu o Marenziových madrigaloch v roku 1617. 15 RYBARIČ, R. Dejiny hudobnej kultúry na Slovensku I.: Stredovek, renesancia, barok. Bratislava: Opus, 1984, s. 86.  V publikácii Hudobné inventáre a repertoár viachlasnej hudby na Slovensku v 16. – 17. storočí uvádza Jana Kalinayová datovanie katalógu hudobnín z Dómu sv. Martina z roku 1616. V rámci neho uvádza pod číslom 20 tlač Marenzio Luca. Madrigalia quinque vocum antea Venetis… (Paul Kaufmann, Nürnberg, 1601). 16 KALINAYOVÁ, J. a kol. Hudobné inventáre a repertoár viachlasnej hudby na Slovensku v 16. – 17. storočí. Bratislava: SNM – Hudobné múzeum, 1994, s. 26. ISBN 80-85753-23-5; RISM A/I/5 M 576 (RISM 1601¹²). Podľa katalógu RISM sa tlač nachádza aj v Gdansku – Polska Akademia Nauk Biblioteka Gdanska. Online. Dostupné z: https://opac.rism.info/metaopac/singleHit.do?methodToCall=showHit&curPos=4&identifier=251_SOLR_SERVER_1553647219. [citováno 2021-08-16]. V monografii Hudobné dejiny Bratislavy. Od stredoveku po rok 1918, v kapitole týkajúcej sa hudby v Kostole sv. Martina, uvádza Marta Hulková, že sa tu nachádza pozoruhodná tlač päťhlasných madrigalov talianskeho skladateľa Lucu Marenzia. 17 HULKOVÁ, M. Zhody a odlišnosti Bardejovskej a Levočskej zbierky hudobnín. Slovenská hudba. 1999, roč. 25, č. 2–3, s. 116. Ako uvádza súborný katalóg RISM, v zbierke sa nachádzalo 146 Marenziových skladieb a jedna skladba Antonia Bicciho. 18 RISM neuvádza rozpis skladieb v rámci Kaufmannovej súbornej tlače z roku 1601 (RISM 1601¹²). V poznámke č. 5, na strane 606, uvádza taliansky muzikológ Piero Gargiulo, že Paul Kaufmann vypublikoval deväť kníh Marenziových päťhlasných madrigalov (RISM 1601¹², 1601¹⁴, 1609²³ a 1609²⁴) a tri re-edície madrigalov z roku 1595 (RISM 1595¹⁰), ďalej sa dozvedáme, že skladby Antonia Bicciho sa nachádzajú v dvoch Marenziových madrigalových knihách: skladba Candide perle e voi labre rident v Il Libro quinto a de madrigali á 6 (1591) a skladba Deh, dolc´anima mia v Il settimo libro de madrigali á 5 (RISM 1595¹⁰); bližšie pozri GARGIULO, Piero. An aristocratic „dilettante“: note on life and works of Antonio Bicci (1552–1614). Early Music. Oxford, 1999, vol. 27, no. 41, s. 600–607. Sledujúc informácie v Grove Music Online, norimberský tlačiar Paul Kaufmann v duchu nemeckej praxe publikoval rozsiahle antológie svetskej hudby prevažne skladateľov nemeckej proveniencie (Demantius, Haussmann a Resinarius), no aj skladateľov z Apeninského polostrova (Croce, Gastoldi, Marenzio a Vecchi); bližšie pozri BOORMAN, S. a JACKSON, S. Kauffmann [Kaufman, Kaufmann], Paul. Online. In: Grove Music Online. 2001. Dostupné z: https://www.oxfordmusiconline.com/grovemusic/view/10.1093/gmo/9781561592630.001.0001/omo-9781561592630-e-0000014778?rskey=VFXIGH. [paywall]. [citováno 2021-11-20]. Či sa tieto madrigaly používali, už nezistíme, nakoľko sa pamiatky z Kostola sv. Martina bohužiaľ nezachovali. Môžeme len predpokladať, že sa mohli využívať pri svadobných obradoch. O spojitosti hudobníkov s Kostolom sv. Martina píše Hana Studeničová a uvádza, že vzhľadom na to, že nie sú systematicky preskúmané všetky sekundárne pramene týkajúce sa fary, kapituly a mesta, nie je zatiaľ možné presne zdokumentovať podmienky pôsobenia hudobníka v Kostole sv. Martina. 19 STUDENIČOVÁ, H. Moravská královská města, Bratislava a Vídeň: Shody a odlišnosti v městském hudebním prostředí v 16. a na počátku 17. století. Musicologica Slovaca. 2019, roč. 10 (36), č. 2, s. 183–184. ISSN 1338-2594.

 

Levoča

V rámci súborných tlačí evidujeme v LZH v podobe konvolútu štyri zväzky Promptuarii musici sacras harmonias… (1611, 1612, 1613, 1617). Prvé tri zostavil Abraham Schadaeus a posledný C. Vincentius. Marenziove skladby sledujeme v prípade prvých dvoch tlačí (pozri tabuľku Marenziových skladieb v LZH). Spomedzi rukopisných skladieb v LZH je pre náš výskum dôležitý Tabulatúrny zborník Jána Šimbrackého I., sign. 13992 (3 A). Pôvod pamiatky potvrdzujú miestopisné a časové údaje, lokalizujúce pamiatku do domáceho prostredia, so vznikom v rozpätí rokov 1637 – 1643, predovšetkým Ľubice. 20 HULKOVÁ, M. Zhody a odlišnosti Bardejovskej a Levočskej zbierky hudobnín. Slovenská hudba. 1999, roč. 25, č. 2–3, s. 179. Popri Marenziovi tu nachádzame odpisy skladieb Heinricha Schütza, Tobiasa Michaela, Hieronyma Praetoria, Samuela Scheidta, a zostavovateľa Abrahama Schadaea (1611, 1612, 1613). V prípade Tabulatúrneho zborníka Jána Šimbrackého I. evidujeme meno Luca Marenzio pod číslom 122, skladba s názvom Indigos odio Habui 8 voc. už v Hořejšovej štúdii. 21 HOŘEJŠ, A. Levočské tabulatúrne sborníky. In: BURLAS, L.; FIŠER, J. a HOŘEJŠ, A. Hudba na Slovensku v XVII. storočí. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1954, s. 112, pozri tiež HULKOVÁ, M. Zhody a odlišnosti Bardejovskej a Levočskej zbierky hudobnín. Slovenská hudba. 1999, roč. 25, č. 2–3, s. 179. Marenziove diela sledujeme aj v levočskom rukopisnom zborníku so signatúrou 74 A. 22 Rukopisný zborník sign. 74 A obsahuje spolu 73 skladieb prevažne talianskych (14) a nemeckých (10) ranobarokových skladateľov komponujúcich polychorickou kompozičnou technikou benátskeho typu. Pamiatka je zapísaná modernou notáciou. Medzi mnohými skladateľmi nachádzame autorov ako Giovanni Gabrieli, Luca Marenzio, Orazio Vecchi, Adam Gumpeltzhaimer, Thobias Michael, Hans Leo Hassler, Orlando di Lasso a i. Z formového hľadiska ide o 30 päťhlasných, 14 šesťhlasných, 26 osemhlasných, 1 štrnásťhlasnú skladbu, spolu 31 autorov. Pozri: PETŐCZOVÁ, J. Polychorická hudba v levočskom rukopisnom zborníku sign. 74 A. Hudební věda. 1988, roč. 25, č. 3, s. 215–229. Populárne villanelly nachádzame v tretej knihe (Liber Tertius, Madrigali) lutnovej antológie Jeana-Baptista Besarda Thesaurus Harmonicus (Köln, 1603). 23 HOTTMAR, M. Lutnová hudba na území dnešného Slovenska v 16. – 18. storočí. Bratislava: Stimul, 2018, s. 90–111. Podľa katalógu Marty Hulkovej 24 HULKOVÁ, M. Levočská zbierka hudobnín. 1. a 2. Disertační práce. Bratislava: FF UK, 1985. v LZH evidujeme nasledujúce skladby Lucu Marenzia, ktoré sme doplnili ešte o diela z antológií Abrahama Schadaea (1611, 1612) a Jeana-Baptista Besarda. 25 HOTTMAR, M. Intavolácie villanel Lucu Marenzia v lutnovej tlači Thesaurus Harmonicus (Köln1603) podľa Jeana-Baptista Besarda. Musicologica Slovaca. 2022, roč. 13 (39), č. 1, s. 58–88. ISSN 1338-2594

Tabuľka 1 Diela Lucu Marenzia v Levočskej zbierke hudobnín

Názov	Lokácia	Kontrafaktúra	RISM
Iniquos odio habui, 8 hl.	LZH, sign. 13992 (3 A), č. 122		RISM ID no.: 1001019687
Laudate Missa super, 12 hl.	LZH, sign. 5161 (26 A), č. 1142
Veni in hortum meum,  5 hl.	LZH, sign. 74 A, č. 2335	Che fa oggi il mio sole Il primo libro de madrigali a cinque voci,(Angelo Gardano: Benátky, 1580), č. 7	RISM A/I M 530
Obsecro ne supreme Deus, 5 hl.	LZH, sign. 74 A, č. 2336	Deggio dunque partire Il secondo libro de madrigali a cinque voci, (Angelo Gardano: Benátky, 1581), č. 1,	RISM A/I M 539
Laudate Dominum in sanctis, 5 hl.	LZH, sign. 74 A, č. 2337	Madonna mia gentil Il primo libro de madrigali a cinque voci, (Angelo Gardano: Benátky, 1580), č. 10	RISM A/I M 530
Anima mea Deus, 5 hl.	LZH, sign. 74 A, č. 2338	Tirsi morir volea Il primo libro de madrigali a cinque voci, (Angelo Gardano: Benátky, 1580), č. 5	RISM A/I M 530
Cantate Deo nostro salutari, 5 hl.	LZH, sign. 74 A, č. 2339	Cantava la più vaga pastorella Il primo libro de madrigali a cinque voci, (Angelo Gardano: Benátky, 1580), č. 11	RISM A/I M 530
Laudum Deus tuarum, 5 hl.	LZH, sign. 74 A, č. 2340	Hor pien d’altro desio Dolci affetti, (Girolamo Scotto: Benátky, 1582), č. 3	RISM B/I 15824
Patria nostro et sancta, 5 hl.	LZH, sign. 74 A, č. 2341	Partirò dunque Il primo libro de madrigali a cinque voci, (Angelo Gardano: Benátky, 1580), č. 13	RISM A/I M 530
Gloria laus honor sit tibi, 5 hl.	LZH, sign. 74 A, č. 2342	Liquide perle Il primo libro de madrigali a cinque voci, (Angelo Gardano: Benátky, 1580), č. 1	RISM A/I M 530
Surge anima mea quid, 5 hl.	LZH, sign. 74 A, č. 2343	Quando sorge l’aurora Il secondo libro de madrigali a cinque voci, (Angelo Gardano: Benátky, 1581), č. 5	RISM A/I M 539
Iniquos odio habui, 8 hl.	LZH, sign. 13986, 13989 (19-24 A), č. 55		RISM 16111
De.us venerunt gentes, 8 hl.	LZH, sign. 13986, 13989 (19-24 A) , č. 81		RISM 16111
Exurgat Deus et dissipentur inimici ejus, 8 hl.	LZH, sign. 13986, 13989 (19-24 A) , č. 39.		RISM 16123
Fuggirò tant’ Amore	LZH, sig 5157, fólio 52r.		RISM 160315
Ard’ogn’hor il cor	LZH, sig 5157, fólio 52v.		RISM 160315
Ahime che col fuggire	LZH, sig 5157, fólio 53r.		RISM 160315
Andar vidi un fanciul	LZH, sig 5157, fólio 53v.		RISM 160315
Lasso quand’avran fin	LZH, sig 5157, fólio 54r.		RISM 160315
Voi siete la mia stella	LZH, sig 5157, fólio 54v.		RISM 160315
Dolce mia vite’amara	LZH, sig 5157, fólio 55r.		RISM 160315
Mi parto ahi sorte ria	LZH, sig 5157, fólio 55v		RISM 160315
Dice mi la mia stella	LZH, sig 5157, fólio 56r.		RISM 160315
Non posso più soffrire	LZH, sig 5157, fólio 56v.		RISM 160315

Bardejov

Pokiaľ ide o Bardejovskú zbierku hudobnín, s fragmentárnou informáciou o existencii Marenziovej hudby sa stretávame na pôde Dejín slovenskej hudby z roku 1957, kde ho Viera Šedivá 26 ŠEDIVÁ, V. Polyfónna hudba. In: BURLAS, L.; MOKRÝ, L. a NOVÁČEK, Z. (eds.). Dejiny slovenskej hudby. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1957, s. 111. len spomína medzi inými talianskymi skladateľmi, 27 Šedivá uvádza mená Gabrieli, Leoni, Croce, Marenzio, Cifra, Vecchi. Pozri ŠEDIVÁ, cit. dielo, s. 111. ktorí sú v rukopisoch Ms. mus. Bártfa 4 28 V tomto prípade sme zvolili aktuálne označenie rukopisu, Šedivá uvádza označenie Ms. 4. Pozri ŠEDIVÁ, cit. dielo, s. 111. v menšine. Meno skladateľa uvádza pri zhodnotení repertoáru v rámci BZH. Pri preštudovaní Murányiho publikácie sme však Meno L. Marenzia v danom rukopise nenašli. 29 MURÁNYI, R. Á. Thematisches Verzeichnis der Musiksammlung von Bartfeld (Bártfa) Gudrun Schröder Verlag. Bonn: Deutsche Musik im Osten, 1991, s. 26–30. Pozri tiež MURÁNYI, R. Á. Magyarorzság énekló ifjúsága 1500 – 1600 között. Magyar Zene. 1973, év. 14, sz. 1, s. 77–84. Bardejovská zbierka hudobnín vznikala počas pôsobenia Leonarda Stöckela v Bardejove, približne v 40. – 50., až po 70. roky 16. storočia. Bola súčasťou kostola sv. Egídia v Bardejove, v súčasnosti je uložená v Štátnej knižnici Széchényiho v Budapešti. V prípade LZH evidujeme najstaršie hudobniny s viachlasnou hudbou z prelomu 16. a 17. storočia. Prienikom medzi obomi zbierkami bol repertoár z konca 16. storočia, no hlavne zo 17. storočia až po rekatolizáciu. 30 HULKOVÁ, M. Zhody a odlišnosti Bardejovskej a Levočskej zbierky hudobnín. Slovenská hudba. 1999, roč. 25, č. 2–3, s. 188. Zo spoločných čŕt vyzdvihuje Hulková početné repertoárové zhody v rukopisných hudobninách, v menšej miere vo výbere hudobných tlačí. Mnoho rukopisných konkordancií vyplýva zo skutočnosti, že pri zostavovaní jednotlivých tabulatúrnych zborníkov a hlasových zošitov ich zapisovatelia vychádzali z prístupných dobových tlačí. Najčastejšie to boli súborné tlače Abrahama Schadaea, Erharda Bodenschatza, Ambrozia Profia, ktoré ponúkali veľký výber z európskej polychorickej tvorby benátskeho typu. 31 HULKOVÁ, cit. dielo, s. 189 Ako uvádza Hulková, 32 HULKOVÁ, cit. dielo, s. 176 najviac spoločných zhôd s rukopisnými jednotkami LZH sledujeme v piatich hlasových zošitoch signatúry Ms. mus Bártfa 17 s počtom 5 hlasov (17a, 17b, 17c, 17d, 17e), ide konvolút rozdelený na dve časti: Koll. 1 a Koll. 2. Prvá časť konvolútu obsahuje sedem neočíslovaných skladieb, ktoré sú súčasťou omšového ordinaria. Druhá časť konvolútu obsahuje 248 rôznych skladateľov na latinské a nemecké texty a v dvoch prípadoch texty v biblickej češtine. 33 DORNA, M. Repertoárové osobitosti signatúry Ms. mus Bártfa 17 Koll. 2. In: HULKOVÁ, M. (ed.). Musicologica Istropolitana X – XI (2011 – 2012). Bratislava: Stimul, 2013, s. 322. ISBN 978-80-8127-084-0. Hulková uvádza, že pamiatka je zapísaná viacerými rukami na rôznorodom papieri. Hudobný repertoár, podobne ako pri rukopisných hudobninách 17. storočia, zahŕňa časovo-široký diapazón tvorby. V pamiatke sledujeme diela Orlanda di Lassa, Lucu Marenzia, Jacoba Handla-Galla, Melchiora Vulpia, Hieronyma Praetoria, Johanna Hermanna Scheina, Samuela Scheidta, až po výber zo súborných tlačí Abrahama Schadaea a Erharda Bodenschatza. 34 BODENSCHATZ, Erhard. Florilegium Musici Portensis (Lipsko, 1621), RISM 1621². V tejto súbornej tlači nachádzame skladby Annibala Stabileho s číslom 86, Nunc dimittis 8 voc., a č. 137, Hi sunt, qui venerunt 8 voc. Tlač obsahuje aj skladby Orazia Vecchiho, č. 98, Quem quevit Magd. 6 voc., a č. 101, Surgite populi 8 voc. Najrôznorodejší repertoár nachádzame v hlasových zošitoch Ms. mus Bártfa 16, pamiatka obsahuje 346 skladieb zoradených do 5 častí. Na základe identifikácií Roberta Árpáda Murányiho, 35 MURÁNYI, R. Á. Thematisches Verzeichnis der Musiksammlung von Bartfeld (Bártfa). Gudrun Schröder Verlag. Bonn: Deutsche Musik im Osten, 1991. ISBN 9783926196163. je u väčšiny pamiatok autorstvo určené. Pamiatka obsahuje podľa údajov Hulkovej desiatky odpisov skladieb dobových tlačených predlôh pochádzajúcich zo 16. a 17. storočia. Nachádzame tu diela Clemensa non Papa, Jacoba Regnarta, Lucu Marenzia, Jacoba Handla-Galla, Hansa Lea Hasslera, Melchiora Vulpia, Hieronyma Praetoria. 36 HULKOVÁ, M. Zhody a odlišnosti Bardejovskej a Levočskej zbierky hudobnín. Slovenská hudba. 1999, roč. 25, č. 2–3, s. 178. Podľa Murányiho katalógu v rámci BZH evidujeme nasledovné Marenziove skladby:

Tabuľka 2 Diela Lucu Marenzia v Bardejovskej zbierke hudobnín

Kontrafaktúra	Lokácia	RISM	Zbierka kontrafaktúry	Pôvodná skladba
Cantabo Domino in vita mea 2p. a 5	BZH, Ms. mus. Bártfa 16, Koll. 4, č. 782	RISM A/I M 530		Dolorosi martir, Il primo libro de madrigali a cinque voci (Angelo Gardano: Benátky, 1580), č. 6
Cantate deo adjutori a 6	BZH, Ms. mus. Bártfa 16, Koll. 4, č. 810	RISM A/I M 503	Michael Herrer: Hortus musicalis, Liber Secundus (Štrasburg 1609), č. 36 RISM 160914	Cantate ninfe leggiadrette e belle, Il primo libro de madrigali a sei voci, (Benátky, 1581), č. 13
Cantate deo Jacobi a 6	BZH, Ms. mus. Bártfa 16, Koll. 4, č. 848	RISM A/I M 553	Michael Herrer: Hortus musicalis, Liber Secundus (Štrasburg1609), č. 32 RISM 160914	Nell piu fiorito Aprile, Il quinto libro de madrigali a 6 voci (Benátky, 1585), č. 8
Estote fortes in bello a 4	BZH, Ms. mus. Bártfa 17, Koll. 2, č. 1206	RISM A/I M 494		Estote fortes in bello a 4, Motecta festorum totius anni (Rím, 1585), č. 9
Jubilate Deo omnis terra a 8	BZH, Ms. mus. Bártfa 21, č. 1611	RISM ID no.: 1001132032	Caspar Hassler: Sacrarum symphoniarum continuatio (Paul Kauffmann; Norimberg, 1600), č.79 RISM B/I: 16002

Banská Štiavnica

Jedným z centier ekonomického rozvoja územia dnešného Slovenska v 16. – 18. storočí bola Banská Štiavnica. Mesto prosperovalo z banského priemyslu, obchodu a remeselnej činnosti, pôsobila tu banská komora a neskôr, v 18. storočí, banícka akadémia. 37 Banská akadémia bola založená v priebehu rokov 1762 – 1770. Na prosperitu mesta bola úzko naviazaná aj vzdelávacia činnosť. Humanistické učenie od začiatku 16. storočia silno vplývalo hlavne na obsah výučby a vyučovacie metódy. Podľa informácií Viliama Čičaja, najviac informácií o súkromných knižniciach na strednom Slovensku v 16. storočí pochádza z Banskej Štiavnice. 38 ČIČAJ, V. Knižná kultúra na strednom Slovensku v 16. – 18. storočí. Bratislava: Veda, 1985, s. 21. Menšie knižnice mali učitelia, kazatelia, súkromní banskí podnikatelia a zamestnanci banskej komory. V publikácii Jany Kalinayovej, Hudobné inventáre…, 39 KALINAYOVÁ, J. a kol. Hudobné inventáre a repertoár viachlasnej hudby na Slovensku v 16. – 17. storočí. Bratislava: SNM – Hudobné múzeum, 1994, s. 213. ISBN 80-85753-23-5. sa stretávame s dôležitou informáciou o existencii pozostalostného inventárneho zoznamu učiteľa slovenského pôvodu Michala Apicia, 40 Fragmentárne informácie o osobe Michala Apicia nachádzame v publikácii Viliama Čičaja Knižná kultúra na strednom Slovensku v 16. – 18. storočí, kde sa na dozvedáme, že pôsobil ako pedagóg (ČIČAJ, 1985, s. 33). datovaného do roku 1633. 41 ŠOKA Kremnica, pobočka Banská Štiavnica, sign. 38, L 169. Podľa neho vlastnil Apicius knižnicu, ktorá obsahovala 77 knižných jednotiek. 42 ČIČAJ, V. Knižná kultúra na strednom Slovensku v 16. – 18. storočí. Bratislava: Veda, 1985, s. 33. Popri mnohých tlačiach filozofického, prírodovedného a iného charakteru nachádzame aj tlače hudobného charakteru. Na prvý pohľad zaujme tlač šesťhlasných madrigalov Orazia Vecchiho z roku 1583, ale aj veľmi rozšírená Gemma musicalis. 43 V tomto prípade však nie je uvedený rok vydania. Práve táto súborná tlač obsahuje veľmi populárne päťhlasné madrigaly Lucu Marenzia z rokov 1580, 1581 a duchovné madrigaly z roku 1584. Jednotlivo ich uvádzame v tabuľke.

Tabuľka 3 Diela Lucu Marenzia v inventári Michala Apicia, Banská Štiavnica 1633

Názov	RISM	Lokácia	Tlač	Pôvodná tlač
Liquide perle Amor	RISM 158821	Apicius 1633	Gemma musicalis liber primus (Friedrich Lindner), č. 28	Il primo libro de madrigali a cinque voci, (Angelo Gardano: Benátky, 1580), č. 1
Quando sorge l’aurora	RISM 158821	Apicius 1633	Gemma musicalis liber primus (Friedrich Lindner), č. 29	Il secondo libro de madrigali a cinque voci, (Angelo Gardano: Benátky, 1581), č. 5
Tirsi morir volea	RISM 158821	Apicius 1633	Gemma musicalis liber primus (ed. Friedrich Lindner), č. 30/1	Il primo libro de madrigali a cinque voci, (Angelo Gardano: Benátky, 1580), č. 5/1
Frenò Tirsi il desio	RISM 158821	Apicius 1633	Gemma musicalis liber primus (ed. Friedrich Lindner), č. 30/2	Il primo libro de madrigali a cinque voci, (Angelo Gardano: Benátky, 1580), č. 5/2
Così moriro i fortunati amanti	RISM 158821	Apicius 1633	Gemma musicalis liber primus (ed. Friedrich Lindner), č. 30/3	Il primo libro de madrigali a cinque voci, (Angelo Gardano: Benátky, 1580), č. 5/3
Dolorosi martir	RISM 158821	Apicius 1633	Gemma musicalis liber primus (ed. Friedrich Lindner), č. 31	Il primo libro de madrigali a cinque voci, (Angelo Gardano: Benátky, 1580), č. 6
Che fa hoggi il mio sole	RISM 158821	Apicius 1633	Gemma musicalis liber primus (ed. Friedrich Lindner), č. 32	Il primo libro de madrigali a cinque voci, (Angelo Gardano: Benátky, 1580), č. 7
Cantava la più vaga pastorella	RISM 158821	Apicius 1633	Gemma musicalis liber primus (ed. Friedrich Lindner), č. 33	Il primo libro de madrigali a cinque voci, (Angelo Gardano: Benátky, 1580), č. 11
Deggio dunque partire	RISM 158821	Apicius 1633	Gemma musicalis liber primus (ed. Friedrich Lindner), č. 34/1	Il secondo libro de madrigali a cinque voci, (Angelo Gardano: Benátky, 1581), č.. 1/1
Io partir`, ma il core	RISM 158821	Apicius 1633	Gemma musicalis liber primus (ed. Friedrich Lindner), č. 34/2	Il secondo libro de madrigali a cinque voci, (Angelo Gardano: Benátky, 1581), č. 1/2
Ma voi, caro ben mio	RISM 158821	Apicius 1633	Gemma musicalis liber primus (ed. Friedrich Lindner), č. 34/3	Il secondo libro de madrigali a cinque voci, (Angelo Gardano: Benátky, 1581), č. 1/3
Spuntavan già	RISM 158821	Apicius 1633	Gemma musicalis liber primus (ed. Friedrich Lindner), no. 35/1	Il primo libro de madrigali a cinque voci, (Angelo Gardano: Benátky, 1580), č. 3/1
Quando’l mio vivo sol	RISM 158821	Apicius 1633	Gemma musicalis liber primus (ed. Friedrich Lindner), č. 35/2	Il primo libro de madrigali a cinque voci, (Angelo Gardano: Benátky, 1580), č. 3/2
Itene a l’ombra	RISM 158821	Apicius 1633	Gemma musicalis liber primus (ed. Friedrich Lindner), č. 36	Il secondo libro de madrigali a cinque voci, (Angelo Gardano: Benátky, 1581), č. 8
La bella Ninfa mia	RISM 158821	Apicius 1633	Gemma musicalis liber primus (ed. Friedrich Lindner), č. 37	Il secondo libro de madrigali a cinque voci, (Angelo Gardano: Benátky, 1581), č. 9
Strider faceva le zampogne a l’aura	RISM 158821	Apicius 1633	Gemma musicalis liber primus (ed. Friedrich Lindner), č. 38	Il secondo libro de madrigali a cinque voci, (Angelo Gardano: Benátky, 1581), č. 11
Non fu mai cervo	RISM 158821	Apicius 1633	Gemma musicalis liber primus (ed. Friedrich Lindner), č. 39/1	Libro primo de madrigali spirituali, (Alessandro Gardano: Rím, 1584), č. 12/1
Fallace incerta	RISM 158821	Apicius 1633	Gemma musicalis liber primus (ed. Friedrich Lindner), č. 39/2	Libro primo de madrigali spirituali, (Alessandro Gardano: Rím, 1584), č. 12/2
Se s’acquetasse	RISM 158821	Apicius 1633	Gemma musicalis liber primus (ed. Friedrich Lindner), č. 39/3	Libro primo de madrigali spirituali, (Alessandro Gardano: Rím, 1584), č. 12/3
Ma lasso io sento	RISM 158821	Apicius 1633	Gemma musicalis liber primus (ed. Friedrich Lindner), č. 39/4	Libro primo de madrigali spirituali, (Alessandro Gardano: Rím, 1584), č. 12/4
Tal hor dal cor	RISM 158821	Apicius 1633	Gemma musicalis liber primus (ed. Friedrich Lindner), č. 39/5	Libro primo de madrigali spirituali, (Alessandro Gardano: Rím, 1584), č. 12/5
Signor, tu vedi	RISM 158821	Apicius 1633	Gemma musicalis liber primus (ed. Friedrich Lindner), č. 39/6	Libro primo de madrigali spirituali, (Alessandro Gardano: Rím, 1584), č. 12/6
Dal di, ch’io presi	RISM 158821	Apicius 1633	Gemma musicalis liber primus (ed. Friedrich Lindner), č. 39/7	Libro primo de madrigali spirituali, (Alessandro Gardano: Rím, 1584), č. 12/7
Hor pien d’altro desio	RISM 158821	Apicius 1633	Gemma musicalis liber primus (ed. Friedrich Lindner), č. 42	Dolci affetti, madrigali a cinque voci de diversi eccellenti musici di Roma, (Girolamo Scotto, Benátky, 1582), č. 3

Z doterajšieho výskumu však vieme, že sa z jeho pozoruhodnej knižnice zachoval jedine spomínaný inventár. Z uvedeného môžeme predpokladať a naznačuje to aj jeho učiteľská profesia, že Apicius mohol mať hudobné vzdelanie. Toto tvrdenie by mohol podporiť aj fakt, že vlastnil tlač viachlasnej talianskej madrigalovej tvorby z poslednej štvrtiny 16. storočia. Marenziova tvorba bola bohato rozšírená v zaalpských krajinách s katolíckou a protestantskou vierou v podobe kontrafaktúr alebo pôvodných skladieb. Vieme, že v súbornej tlači Gemma musicalis sa nachádzajú diela Andreu a Giovanni Gabrieliovcov, Alessandra Striggia, Orlanda di Lassa, Benedetta Pallavicina, Giachesa de Wert, Claudia Merula, Orazia Vecchiho, Lucu Marenzia a iných autorov. 44 Répertoire International des Sources Musicales. Online. Dostupné z: http://www.rism.info/en/service/opac-search.html. [citováno 2023-08-28]. Z uvedeného vyvstávajú otázky interpretácie madrigalovej tvorby v Banskej Štiavnici. Mal ich Apicius pre svoju potrebu, ako bibliofil, alebo boli interpretované pri rôznych verejných alebo súkromných príležitostiach? Otázne sú aj cesty, ktorými sa do Banskej Štiavnice uvedená tlač dostala. Nie je nepredstaviteľné, že si ich Apicius zaobstaral zo susedných krajín. Vzhľadom na dynamicky sa rozvíjajúci sa obchod s knihami, mohol si ich zaobstarať z Viedne, Krakova, Vroclavu, Prahy, Gdanska, či iných európskych miest. V súčasnosti sa podľa online katalógu RISM tlač Gemma musicalis nachádza v Poľsku, Sliezsku, mestách územia dnešného Nemecka. 45 RISM, cit. dielo; RISM B/I 1588²¹. Podľa štúdií Theodory Strakovej 46 STRAKOVÁ, T. Vokálne polyfonní skladby na Moravě v 16. a na začátku 17. století. Časopis moravského muzea v Brne. Brno: Moravské muzeum, 1983, roč. 68, s. 149–180. a Jana Baťu sa tlač nachádzala aj v Opave, vo vlastníctve Jezuitského kolégia, nachádzame ju taktiež v pražskej pozostalosti Jacoba Handla-Galla z roku 1591. 47 BAŤA, J. Luca Marenzio and the Czech lands. Hudební věda. 2007, roč. 44, č. 2, s. 124. ISSN 0018-7003.

Čechy a Morava

Vplyv Marenziovej tvorby môžeme sledovať aj na území Čiech a Moravy počas 16. a začiatku 17. storočia. Je málo relevantných prameňov v Čechách a takmer všetky zachované sú len vo fragmentoch. Ako uvádza Jan Baťa, napriek úsiliu viacerých generácií muzikológov, chýba kompletný katalóg renesančnej polyfónnej hudby zachovanej v Čechách. Prvý a najjasnejší vplyv Marenziovej hudby v Čechách počas renesancie je evidentný v skladbe Missa quinis vocibus super Dolorosi martyr autora Kryštofa Haranta z Polžic a Bezdružic (1564 – 1621). 48 Popri uvedenej skladbe sa zachovalo len šesť jeho skladieb, prevažne motetá, a z nich len dve skladby v kompletnej forme. In: BAŤA, J., cit. dielo, s. 116–117. Presný dátum vzniku skladby nie je známy. Baťa uvádza, že je všeobecne uvádzaný začiatok 17. storočia. Skladba sa zachovala v jednej kópii v Univerzitnej knižnici vo Vroclave ako addligatum do tlače Opus melicum. 49 RISM 1602², pozri tiež BOHN, E. Die musikalischen Handschriften des 16. und 17. Jahrhunderts in der Stadtbibliothek zu Breslau: ein Beitrag zur Geschichte der Musik im 16. und 17. Jahrhundert. Hainauer [in Komm.], 1890, s. 116–117. Tento prameň bol však počas II. svetovej vojny čiastočne stratený, zachovali sa len dva hlasy. Baťa uvádza, že výber Marenziovho madrigalu mohol Harant uskutočniť na základe všeobecnej popularity skladby v Európe alebo na základe niekoľkoročného pobytu v Innsbrucku, v rokoch 1576 – 1584. Napriek tomu je ťažké determinovať konkrétny prameň, ktorý mohol mať ako model pre svoju skladbu Harant, nakoľko skladba existuje popri mnohých rukopisných prameňoch v mnohých tlačených prameňoch. Je známe, že Harant mal veľkú knižnicu obsahujúcu hudobniny a hudobné nástroje, presný inventárny zoznam neexistuje. 50 BAŤA, J. Luca Marenzio and the Czech lands. Hudební věda. 2007, roč. 44, č. 2, s. 120. ISSN 0018-7003. Ďalším prameňom Marenziovho vplyvu v Čechách je skladba Missa super Jubilate, pripísaná českému skladateľovi Paulovi Spongopaeusovi Gistebnicenusovi (ca. 1560 – 1619). Ako model pre jeho skladbu mu slúžilo Marenziove moteto Jubilate Deo pre 8 hlasov. Spongopaeusova omša sa zachovala vo fragmentárnej podobe, zachovali sa len dva hlasové party – cantus secundi chori a basuss primi chorii. 51 BAŤA, J., cit. dielo; pozri tiež MAÝROVÁ, K. Hudební repertoár tzv. Rokycanské hudební sbírky a jeho srovnání s Bardejovskou a Levočskou sbírkou hudebnin. In: HULKOVÁ, M. (ed.). Musicologica Istropolitana X – XI (2011 – 2012). Bratislava: Stimul, 2013, s. 275–317. ISBN 978-80-8127-084-0. Časť Marenziovho moteta Jubilate Deo sa môže nachádzať v Rokycanskej zbierke hudobnín zo 16. a začiatku 17. storočia. Marenziove diela v českých hudobných zbierkach zo 16. storočia nie sú obmedzené len na fragmentárne časti. Nachádzajú sa tu aj väčšie kompozície, ako napr. Missa super Iniquos odio habui, ktorá sa zachovala z pôvodne osem hlasnej omše, len v jednej hlasovej knihe (cantus secundi chori), v majetku Kostola Matky Božej pred Týnem v Prahe (ca. 1600). Ako uvádza Baťa, Marenziove skladby v českých a hudobných zbierkach sa nachádzajú v menšom počte tlačí v porovnaní s okolitými krajinami ako: Poľsko, Rakúsko a Nemecko. Konkrétne päť kníh villanell bolo nájdených v Štátnom archíve v Kroměříži. Sú zviazané do konvolútu spolu s podobnými skladbami Merula, Valentiniho a Werta. 52 SEHNAL, J. Hudební zájmy královského rychtáře v Uherském hradišti v roce 1632. Hudební věda. 1987, roč. 24, č.1, s. 99. ISSN 0018-7003. Skladby sa pravdepodobne používali na dvore arcibiskupa v Olomouci, no na základe inskripcie Est conventus Frum: Eremit: Excole: S: b: Augustini uvádza Baťa Augustíniánsky kláštor sv. Tomáša v Brne. Ďalšie svetské a duchovné skladby L. Marenzia sa nachádzajú v rôznych súborných tlačiach. 53 BAŤA, J. Luca Marenzio and the Czech lands. Hudební věda. 2007, roč. 44, č. 2, s. 117–121. ISSN 0018-7003. Prvá sa nachádza v inventári zbierky panstva Rožmberk a druhá v katalógu panstva Jiříka Jakuba Piškula, kráľovského oficiera v juhomoravskom meste Uherské Hradiště. 54 BAŤA, J., cit. dielo, s. 123–124; potri tiež SEHNAL, J. Hudební zájmy královského rychtáře v Uherském hradišti v roce 1632. Hudební věda. 1987, roč. 24, č.1, s. 63–72. ISSN 0018-7003. V každom prípade české inventáre sú svedkom rozsiahleho rozširovania Marenziovej hudby medzi aristokraciou a meštianstvom. 55 BAŤA, J., cit. dielo, s. 124.

Tabuľka 4 Komparačná tabuľka

Názov	Lokácia SK	RISM	Lokácia ČR	Kontrafaktúra
Iniquos odio habui, 8 hl.	LZH, sign. 13992 (3 A), č. 122	RISM ID no.: 1001019687 RISM 16111	Praha – Jezuitské kolégium/ CZ-Pu, Praha, Národní knihovna České republiky 59 E 9726
Obsecro ne supreme Deus, 5 hl.	LZH, sign. 74 A, č. 2336		Olomouc, Praha 1591 (pozostalosť Jacoba Handla-Galla)	Deggio dunque partire Il secondo libro de madrigali a cinque voci, (Angelo Gardano: Benátky, 1581), č. 1,
Anima mea Deus, 5 hl.	LZH, sign. 74 A, č. 2338		Olomouc, Praha 1591 (pozostalosť Jacoba Handla-Galla)	Tirsi morir volea Il primo libro de madrigali a cinque voci, (Angelo Gardano: Benátky, 1580), č. 5
Cantate Deo nostro salutari, 5 hl.	LZH, sign. 74 A, č. 2339		Olomouc, Praha 1591 (pozostalosť Jacoba Handla-Galla)	Cantava la più vaga pastorella Il primo libro de madrigali a cinque voci, (Angelo Gardano: Benátky, 1580), č. 11
Gloria laus honor sit tibi, 5 hl.	LZH, sign. 74 A, č. 2342		Olomouc, Praha 1591 (pozostalosť Jacoba Handla-Galla)	Liquide perle Il primo libro de madrigali a cinque voci, (Angelo Gardano: Benátky, 1580), č. 1
Surge anima mea quid, 5 hl.	LZH, sign. 74 A, č. 2343		Olomouc, Praha 1591 (pozostalosť Jacoba Handla-Galla)	Quando sorge l’aurora Il secondo libro de madrigali a cinque voci, (Angelo Gardano: Benátky, 1581), č. 5
Iniquos odio habui, 8 hl.	LZH, sign. 13986, 13989 (19-24 A), č. 55	RISM 16111	Praha – Jezuitské kolégium/ CZ-Pu, Praha, Národní knihovna České republiky 59 E 9726
De.us venerunt gentes, 8 hl.	LZH, sign. 13986, 13989 (19-24 A) , č. 81	RISM 16111	Praha – Jezuitské kolégium/ CZ-Pu, Praha, Národní knihovna České republiky 59 E 9726
Exurgat Deus et dissipentur inimici ejus, 8 hl.	LZH, sign. 13986, 13989 (19-24 A) , č. 39.	RISM 16123	Praha
Cantabo Domino in vita mea 2p. a 5	BZH, Ms. mus. Bártfa 16, Koll. 4, č. 782	RISM A/I M 530	Olomouc	Dolorosi martir, Il primo libro de madrigali a cinque voci (Angelo Gardano: Benátky, 1580), č. 6
Cantate deo Jacobi a 6	BZH, Ms. mus. Bártfa 16, Koll. 4, č. 848	RISM A/I M 500; MM 500	Olomouc – Jezuitské kolégium (Opava) RISM 15898	Nell piu fiorito Aprile, Il quinto libro de madrigali a 6 voci (Benátky, 1585), č. 8
Jubilate Deo omnis terra a 8	BZH, Ms. mus. Bártfa 21, č. 1611	RISM 16002 RISM ID no.: 1001007406	CZ-Bm, Brno, Moravské zemské muzeum, oddělení dějin hudby [no indication]   CZ-Pnm, Praha – Jezuitské kolégium, Národní muzeum – České muzeum hudby, Sbírka hudebněhistorického oddělení [no indication],   Kláštor augustiniánov CZ-Rok – Rokycany (Ms.)
Liquide perle Amor	Apicius 1633	RISM 158821	Olomouc Praha 1591 (pozostalosť Jacoba Handla-Galla)
Quando sorge l’aurora	Apicius 1633	RISM 158821	Olomouc Praha 1591 (pozostalosť Jacoba Handla-Galla)
Tirsi morir volea	Apicius 1633	RISM 158821	Olomouc Praha 1591 (pozostalosť Jacoba Handla-Galla)
Dolorosi martir	Apicius 1633	RISM 158821	Olomouc, Praha 1591 (pozostalosť Jacoba Handla-Galla)
Cantava la più vaga pastorella	Apicius 1633	RISM 158821	Olomouc
Deggio dunque partire	Apicius 1633	RISM 158821	Olomouc
Spuntavan già	Apicius 1633	RISM 158821	Olomouc, Praha 1591 (pozostalosť Jacoba Handla-Galla)
Quando’l mio vivo sol	Apicius 1633	RISM 158821	Olomouc, Praha 1591 (pozostalosť Jacoba Handla-Galla)
Itene a l’ombra	Apicius 1633	RISM 158821	Olomouc, Praha 1591 (pozostalosť Jacoba Handla-Galla)
La bella Ninfa mia	Apicius 1633	RISM 158821	Olomouc, Praha 1591 (pozostalosť Jacoba Handla-Galla)
Strider faceva le zampogne a l’aura	Apicius 1633	RISM 158821	Olomouc, Praha 1591 (pozostalosť Jacoba Handla-Galla)
Non fu mai cervo	Apicius 1633	RISM 158821	Olomouc, Praha 1591 (pozostalosť Jacoba Handla-Galla)

Shrnutí

Obľuba diel talianskeho skladateľa druhej polovice 16. storočia Lucu Marenzia bola veľmi rozšírená v krajinách za Alpami. Určite k tomu prispel aj rozvoj knižného trhu, ktorý v 16. storočí akceleroval v mnohých európskych krajinách a prispel k vzniku mnohých tlačiarní a kníhkupectiev, ktoré ponúkali aj hudobné knihy. Veľmi významný bol Marenziov pobyt na kráľovskom dvore v Krakove v rokoch 1596 až 1598, ktorý viedol k vytvoreniu nových diel pre poľský dvor. Možno predpokladať, že v dôsledku tejto činnosti sa mnohé Marenziove diela dostali do  súborných  tlačí a antológií diel skladateľov, ktorých pôvod možno vystopovať v Sliezsku a dnešnom Nemecku (Bodenschatz, Profius, Schadaeus). Práve krajiny hraničiace s územím dnešného Slovenska, Čiech a Moravy mali v 16. storočí veľmi silný vplyv na rozvoj ich hospodárskeho, kultúrneho a spoločenského života. Ďalším dôležitým faktorom bolo náboženstvo. V 16. storočí sa Európou prehnala vlna reformačného hnutia, ktorého iniciátorom bol Martin Luther. V tomto prostredí sa do popredia dostali diela protestantských skladateľov, najmä z nemecky hovoriacich krajín (Schein, Scheidt, Schütz, Löwenstern atď.). V hudobných zbierkach 16. a 17. storočia však možno pozorovať veľkú popularitu talianskych skladateľov. Medzi mnohými nájdeme diela Lucu Marenzia. Jeho madrigalové diela sa v podobe rukopisov, autorských tlačí, kontrafaktov alebo ako súčasť tlačených hudobnín nachádzajú aj na území dnešného Slovenska, Čiech a Moravy. Na území dnešného Slovenska sa Marenziove diela nachádzajú v Bardejovskej zbierke hudobnín, v Levočskej zbierke hudobnín, v inventári Michala Apicia z Banskej Štiavnice z roku 1633  ako aj  v inventári evanjelického kostola v Bratislave z roku 1616. V Čechách a na Morave je Marenziova tvorba zastúpená oveľa širšie. Doklady o jeho tvorbe tu nájdeme v pozostalosti Jacoba Handla-Galla z roku 1591, v pozostalosti richtára Jiříka Jakuba Piškula z Uherského Hradišťa z roku 1610, v zbierke Rožmbergovcov z roku 1610 a v jezuitských kolégiách v Prahe, Opave (jezuitské kolégium v Opave – dnes umiestnenie zbierky v Olomouci), v augustiniánskych kláštoroch v Prahe a v Brne, v olomouckej katedrále (1602), v Hornom Slavkove, zbierka z roku 1599, v kostole Matky Božej pred Týnom v Prahe (okolo r. 1602), v hudobnej zbierke v Rokycanoch a v Hradci Králové zo 16. a 17. storočia. Našou snahou bolo dokázať existenciu Marenziovej tvorby na základe porovnávacieho výskumu jednotlivých zbierok na Slovensku, v Čechách a na Morave (pozri porovnávaciu tabuľku). Výsledkom bolo zistenie, že v oboch krajinách boli Marenziove diela zastúpené v podobe omší, madrigalov, motet a villanel.

Summary

The works of Italian composer Luca Marenzio were widely popular in the countries beyond the Alps from the second half of the 16th century. This was undoubtedly influenced by the development of the book market, which accelerated in many European countries during the 16th century and contributed to the establishment of many printing houses and bookstores that also offered music books. Marenzio’s stay at the royal court in Kraków from 1596 to 1598 was quite significant, leading to the creation of new works for the Polish court. It can be assumed that as a result of this activity, many of Marenzio’s works were included in anthologies and collections of works by composers whose origins can be traced to Silesia and modern-day Germany (Bodenschatz, Profius, Schadaeus). The countries bordering present-day Slovakia, Bohemia, and Moravia had a strong influence on the development of their economic, cultural, and social life in the 16th century. Religion was another important factor. The 16th century saw a wave of Reformation movements across Europe, initiated by Martin Luther. The works of Protestant composers, especially from German-speaking countries (Schein, Scheidt, Schütz, Löwenstern, etc.), came to the forefront in this environment. However, the music collections of the 16th and 17th centuries also reveal the great popularity of Italian composers. They include, among many others, the works of Luca Marenzio. His madrigal works, in the form of manuscripts, original prints, contrafacts, or as part of printed music collections, are also found in present-day Slovakia, Bohemia, and Moravia. In Slovakia, Marenzio’s works can be found in the Bardejov music collection, the Levoča music collection, the 1633 inventory of Michal Apicius from Banská Štiavnica, as well as in the 1616 inventory of the Evangelical Church in Bratislava. In Bohemia and Moravia, Marenzio’s work is much more widely represented. Evidence of his work can be found in the 1591 estate of Jacobus Gallus, the estate of the mayor Jiřík Jakub Piškule from Uherské Hradiště from 1610, the Rožmberk family collection from 1610, and in Jesuit colleges in Prague, Opava (Jesuit college in Opava – its collection is now located in Olomouc), in Augustinian monasteries in Prague and Brno, in the Olomouc Cathedral (1602), in Horní Slavkov, a collection from 1599, in the Church of Our Lady before Týn in Prague (around 1602), and in the music collection in Rokycany and Hradec Králové from the 16th and 17th centuries. Our effort was to demonstrate the existence of Marenzio’s work based on comparative research of individual collections in Slovakia, Bohemia, and Moravia (see the comparative table). The result was the finding that Marenzio’s works were present in both countries in the form of masses, madrigals, motets, and villanelles.

Klíčová slova

Luca Marenzio, renesancia, madrigal, Čechy, Morava, Slovensko

Přehled zdrojů

ARNOLD, Denis. Marenzio. London: Oxford University Press, 1965.

BIZZARINI, Marco. Luca Marenzio: The Career of a Musician Between the Renaissance and the Counter-Reformation. New York– London: Routledge, 2017. ISBN 9781315091600.

BAŤA, Jan. Luca Marenzio and the Czech lands. Hudební věda. 2007, roč. 44, č. 2, s. 117–126. ISSN 0018-7003.

BOHN, Emil. Die musikalischen Handschriften des 16. und 17. Jahrhunderts in der Stadtbibliothek zu Breslau: ein Beitrag zur Geschichte der Musik im 16. und 17. Jahrhundert. Hainauer [in Komm.], 1890, s. 116–117.

ČIČAJ, Viliam. Knižná kultúra na strednom Slovensku v 16. – 18. storočí. Bratislava: Veda, 1985.

DORNA, Monika. Repertoárové osobitosti signatúry Ms. mus Bártfa 17 Koll. 2. In: HULKOVÁ, Marta (ed.). Musicologica Istropolitana X – XI (2011 – 2012). Bratislava: Stimul, 2013, s. 322. ISBN 978-80-8127-084-0.

EINSTEIN, Alfred. The Italian Madrigal. Svazek II. Princeton University Press, 1949, s. 608–688.

CHATER, James. Luca Marenzio and the Italian Madrigal 1577–1593. 2 svazky. UMI Research Press, 1981.

HOŘEJŠ, Antonín. Levočské tabulatúrne sborníky. In: BURLAS, Ladislav; FIŠER, Ján a HOŘEJŠ, Antonín. Hudba na Slovensku v XVII. storočí. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1954, s. 112.

HOTTMAR, Michal. Intavolácie villanel Lucu Marenzia v lutnovej tlači Thesaurus Harmonicus (Köln1603) podľa Jeana-Baptista Besarda. Musicologica Slovaca. 2022, roč. 13 (39), č. 1, s. 58–88. ISSN 1338-2594.

HOTTMAR, Michal. Slovo ako kompozičný princíp vo vybraných villanellách Luca Marenzia v tlači Jeana-Batista Besarda: Thesaurus Harmonicus (Köln, 1603). In: HUDÁKOVÁ, Jana a KOČIŠOVÁ, Renáta (eds.). Pedagogická a umelecká interpretácia hudobného diela. Online. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, 2022, s. 47–60. ISBN 978-80-555-2993-6. Dostupné z: https://www.pulib.sk/web/pdf/web/viewer.html?file=/web/kniznica/elpub/dokument/HudakovaJ1/subor/9788055529936.pdf. [citováno 2024-07-27].

HOTTMAR, Michal. Lutnová hudba na území dnešného Slovenska v 16. – 18. storočí. Bratislava: Stimul, 2018, s. 111–112.

HULKOVÁ, Marta. Levočská zbierka hudobnín. 1. a 2. Disertační práce. Bratislava: FF UK, 1985.

HULKOVÁ, Marta. Zhody a odlišnosti Bardejovskej a Levočskej zbierky hudobnín. Slovenská hudba. 1999, roč. 25, č. 2–3, s. 150–200.

KALINAYOVÁ, Jana a kol. Hudobné inventáre a repertoár viachlasnej hudby na Slovensku v 16. – 17. storočí. Bratislava: SNM – Hudobné múzeum, 1994, s. 26. ISBN 80-85753-23-5. LEDBETTER, Steven; CHATER, James a JACKSON Roland. Marenzio [Marentio], Luca. Online. In: Grove Music Online. 2001. Dostupné z: https://www.oxfordmusiconline.com/grovemusic/display/10.1093/gmo/9781561592630.001.0001/omo-9781561592630-e-0000040081;jsessionid=1B510528BC96BE64F8691EBF812C2C0E. [paywall]. [citováno 2022-10-05].

MAÝROVÁ, Kateřina. Hudební repertoár tzv. Rokycanské hudební sbírky a jeho srovnání s Bardejovskou a Levočskou sbírkou hudebnin. In: HULKOVÁ, Marta (ed.). Musicologica Istropolitana X – XI (2011 – 2012). Bratislava: Stimul, 2013, s. 275–317. ISBN 978-80-8127-084-0.

MURÁNYI, Róbert Árpád. Thematisches Verzeichnis der Musiksammlung von Bartfeld (Bártfa) Gudrun Schröder Verlag. Bonn: Deutsche Musik im Osten, 1991, s. 26–30.

MURÁNYI, Róbert Árpád. Magyarorzság énekló ifjúsága 1500 – 1600 között. Magyar Zene. 1973, év. 14, sz. 1, s. 77–84.

NOVÁČEK, Zdenko. Hudba v Bratislave. Bratislava: Opus, 1978, s. 14–16.

PRZYBYSZEWSKA-JARMIŃSKA, Barbara. „Missa super Iniquos odio habui“ – warszawska msza w formie echa Luki Marenzia? Muzyka. 2004, roč. 49, č. 3, s. 3–39.

PETŐCZOVÁ, Jana. Polychorická hudba v levočskom rukopisnom zborníku sign. 74 A. Hudební věda. 1988, roč. 25, č. 3, s. 215–229.

Répertoire International des Sources Musicales. Online. Dostupné z: http://www.rism.info/en/service/opac-search.html. [citováno 2023-08-28].

RYBARIČ, Richard. Dejiny hudobnej kultúry na Slovensku I.: Stredovek, renesancia, barok. Bratislava: Opus, 1984, s. 86.

SEHNAL, Jiří. Hudební zájmy královského rychtáře v Uherském hradišti v roce 1632. Hudební věda. 1987, roč. 24, č.1, s. 63–72. ISSN 0018-7003.

STUDENIČOVÁ, Hana. Moravská královská města, Bratislava a Vídeň: Shody a odlišnosti v městském hudebním prostředí v 16. a na počátku 17. století. Musicologica Slovaca. 2019, roč. 10 (36), č. 2, s. 183–184. ISSN 1338-2594.

STRAKOVÁ, Theodora. Vokálne polyfonní skladby na Moravě v 16. a na začátku 17. století. Časopis moravského muzea v Brne. Brno: Moravské muzeum, 1983, roč. 68, s. 149–180.

ŠEDIVÁ, Viera. Polyfónna hudba. In: BURLAS, Ladislav; MOKRÝ, Ladislav a NOVÁČEK, Zdenko (eds.). Dejiny slovenskej hudby. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1957, s. 111.

Strany 23-42/2024