Andrej Prachár
- Bratislava v období od konca 18. storočia do roku 1918
Od konca 18. storočia sa pod rozvoj Bratislavy podpísalo množstvo rôznych vplyvov, ktoré ovplyvnili nielen spoločenské a politické dianie, ale aj kultúrny život mesta. V rokoch 1783/1784 bol Bratislave odobratý štatút uhorského hlavného mesta. S presťahovaním centrálnych inštitúcií do nového uhorského hlavného mesta, Budína, nastal aj odliv obyvateľov z Bratislavy – uhorských úradníkov a tiež šľachtických rodín. Pod novým označením „Provinzstadt“ bola Bratislava v priebehu 19. storočia vnímaná ako „provinčné mesto, teda centrum istého územného celku“. 1 Počas vlády cisára Františka I. sa síce v meste obnovili určité spoločensko-kultúrne aktivity, avšak tiež vykazovali skôr provinčný charakter. 2
Na hudobnom a kultúrnom živote v meste sa v tomto období odzrkadlili mnohé spoločensko-politické udalosti: Francúzska revolúcia, napoleonské vojny, revolučné roky 1848 – 1849, ako aj rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1867. Napriek týmto mnohým, častokrát aj negatívnym vplyvom Bratislava nadviazala vo sfére hudby a umenia na svoje výrazné tradície.
V 19. storočí dochádza k postupnej zmene charakteru hudobného a kultúrneho života mesta. Presun šľachtických stavov do Budína mal za dôsledok zánik viacerých šľachtických kapiel a ukrátenie financovania hudby zo strany šľachty. Jej postavenie ako hlavného reprezentanta a sponzora hudby prevzala na svoje plecia meštianska spoločenská vrstva. Stredobodom hudobné diania v mesta sa stali opera, hudobné spolky a verejný koncert. V bratislavských domácnostiach sa čoraz viac rozmáhala hra na hudobných nástrojoch, či spev. Zrodila sa potreba komornej hry a postupne rozkvitala tradícia domáceho muzicírovania a koncertovania. 3
- Cirkevný hudobný spolok a Slávnosť sv. Cecílie
V priebehu 19. storočia v Bratislave vzniklo a rozvíjalo svoju činnosť množstvo hudobných spolkov a spevokolov. V roku 1828 inicioval učiteľ hudby Joseph Schold spolu so skladateľom Heinrichom Kleinom vznik cirkevného hudobného spolku pri Dóme sv. Martina. Jeho krátke trvanie nahrádza v roku 1833 rovnomenný spolok. K tomuto Cirkevnému hudobnému spolku sa viaže bohatá 120-ročná história. Mimoriadnou mierou prispel k formovaniu kultúrno-spoločenského života v meste do roku 1918. 4
Cirkevný hudobný spolok (ďalej CHS) výrazne prispel k adaptácii verejného koncertu v meste Bratislava. Širokej verejnosti ponúkal možnosť oboznámiť sa ako s orchestrálnymi, tak aj vokálno-orchestrálnymi kompozíciami. Spolok zabezpečoval hudbu počas nedeľných bohoslužieb aj počas figurálnych omší. Taktiež sa podieľal na omšiach počas významných cirkevných a štátnych sviatkov. Organizoval niekoľko typov koncertných produkcií, ako napr. koncerty k výročiam skladateľov, koncerty k mimoriadnym príležitostiam, ale takisto riadne spolkové a neskôr aj rozhlasové koncerty. 5
K mimoriadnym hudobným produkciám CHS radíme Slávnosť sv. Cecílie, patrónky hudobníkov, jej prvé slávenie sa odohralo už v roku 1833. Slávnosť bola spojená s uvádzaním vokálno-inštrumentálnych diel liturgického charakteru. Významné postavenie v rámci sviatku sv. Cecílie, ako aj iných produkcií CHS mali skladatelia J. Haydn, L. van Beethoven a F. Liszt. Táto pozícia je do veľkej miery spojená „s tradíciou uvádzania diel týchto skladateľov počas storočného uvádzania CHS, ako aj konkrétnych opusov Sedem slov Spasiteľa na kríži a Missa solemnis“. 6 V nemalej miere mali na tom podiel svojimi návštevami Bratislavy aj samotní skladatelia. Azda najväčší kredit si vydobyl F. Liszt, ktorý sa stal čestným členom spolku. Finančne prispieval na jeho chod, organizoval charitatívne koncerty a takisto CHS dirigoval. To vyústilo vo vznik kultu F. Liszta. Sympatie k tomuto skladateľovi, ako aj k samotnému sviatku sv. Cecílie prechovával tiež skladateľ a dirigent Alexander Albrecht, za ktorého éry na čele CHS dochádza k ďalšiemu rozkvetu tejto tradície. Bratislavské slávnosti sv. Cecílie si získali uznanie aj u cecilianistov, akým bol Alfred Schnerich, viedenský muzikológ a kunsthistorik, ktorý označil slávenie tohto sviatku v Bratislave za veľkolepé. 7 V dramaturgii slávností sv. Cecílie u poslucháčov vari najviac zarezonovali omšové kompozície F. Liszta a L. van Beethovenova. Tradíciu ich uvádzania v súvislosti s liturgiou reprezentuje predovšetkým Lisztova Ostrihomská omša, op. 9 a Korunovačná omša, op. 11, ako aj Beethovenova Missa solemnis, op. 123. 8
- Uvádzanie Beethovenovej Missa Solemnis D dur, op. 123 – minulosť a súčasnosť
Jedinečnosť uvádzania Beethovenovej Missa solemnis D dur, op. 123 na pôde Dómu sv. Martina v podaní CHS pramení predovšetkým „z dôvodu prvého kompletného liturgického predvedenia v histórii“. 9 Omša D dur po prvýkrát zaznela v podaní CHS v roku 1835 pod taktovkou Josefa Kumlika, ako súčasť 3. ročníka slávností k sviatku sv. Cecílie. Početné uvedenia tohto „meisterstücku“ ako súčasti liturgie boli v európskom kontexte naozaj unikátne. „Do roku 1918 odznelo toto Beethovenovo dielo počas omší v bratislavskom Dóme celkom dvadsaťšesťkrát, najmä počas slávností sv. Cecílie.“ 10 Beethovenova kompozícia bola ústredným bodom programu aj počas jubilejných osemdesiatych slávností v roku 1912. V poradí išlo o dvadsiate piate uvedenie tohto diela. Omšu uviedol vtedajší dirigent CHS, dr. Eduard Kossow a organový part odohral mladý Alexander Albrecht. Dnešný návštevník Dómu sv. Martina si môže všimnúť aj pamätnú tabuľu odkazujúcu na uvedenia tohto diela, ktorá sa nachádza pri vstupe na chórus. Zachytáva roky jednotlivých uvedení diela v Dóme od roku 1835, ako aj mená dirigentov. O vznik tabule sa zaslúžili mestský archivár a publicista Ján Batka a vyššie spomínaný Alfred Schnerich. 11 Missa solemnis zaznela v podaní CHS aj po roku 1918. V. Bakičová vo svojej publikácii uvádza, že dielo bolo v rokoch 1921 – 1955 uvedené minimálne 4-krát. Ako sama tvrdí: „Treba brať do úvahy veľké výpadky v dobovej evidencii programov, ktoré len čiastočne mohlo doplniť štúdium iných prameňov.“ 12 Jedno z významných uvedení tejto omše sa udialo v roku 1927, v ktorom uplynulo 100 rokov od smrti Beethovena. Dielo po prvýkrát zaznelo pod vedením Alexandra Albrechta. Na interpretácii sa podieľali nielen domáci hudobníci, ale aj hostia z Viedne. 13
Aká však bola situácia s uvádzaním Beethovenovho opusu 123 v Bratislave po zániku spolku, spojeného so smrťou A. Albrechta v roku 1958? Z prebádaných prameňov nachádzame informáciu o uvedení Missa solemnis, op. 123 v Slovenskej filharmónii počas koncertnej sezóny 1963/1964. V rámci symfonického cyklu A, B odohrala Slovenská filharmónia spolu so Speváckym zborom SF dva koncerty (18. a 19. júna 1964) pod taktovkou dirigenta Ľudovíta Rajtera. Omša odznela aj tretíkrát, 20. júna 1964, avšak mimo Bratislavy, na koncerte v Trenčianskych Tepliciach. 14 Bratislavské koncerty dokonca reflektoval bratislavský Večerník. Dozvedáme sa, že koncerty sa tešili veľkej návštevnosti publika, ktoré uvedenie diela prijalo s nadšením. Orchester predviedol „dôkladne naštudované dielo“ a sólisti, ako aj zbor „svojím veľmi dobrým hlasovým výkonom spoľahlivo zvládli svoje technicky veľmi náročné úlohy“. 15 V predmetnom článku môžeme natrafiť aj na informáciu o v tej dobe poslednom uvedení Missa solemnis, op. 123. Zisťujeme, že omša „posledne zaznela v Bratislave v podaní orchestra a zboru Čs. rozhlasu pred 14 rokmi“. 16 Z toho vyplýva, že dielo odznelo v roku 1950, teda ešte v čase fungovania CHS. Ďalšie uvedenie tohto Beethovenovho diela je opäť spojené so Slovenskou filharmóniou. Missa solemnis odznela dvakrát v koncertnej sezóne 1969/1970 (14. a 15. mája 1970), a to v programe Bratislavských hudobných slávností pod vedením dirigenta Ladislava Slováka. 17 Na pôde SF odznela Beethovenova omša aj v sezóne 1976/ 1977 (17. a 18. februára 1977), opäť pod taktovkou Ladislava Slováka. 18 Následne bola omša uvedená v koncertnej sezóne 1980/1981 (23. a 24. apríla 1981), dielo dirigoval rakúsky dirigent Kurt Wöss. 19 Po dlhšej odmlke sa Missa solemnis objavuje v programe SF v sezóne 1988/1989 (12. a 13. mája 1989), uviedol ju nemecký dirigent Helmuth Rilling. 20 Za výnimočné môžeme označiť prevedenie Beethovenovho opusu 123 z porevolučnej sezóny 1991/1992. Dňa 10. októbra 1991 sa Missa solemnis vrátila do Dómu sv. Martina, Slovenská filharmónia týmto titulom uzatvorila festival Bratislavské hudobné slávnosti. Orchester SF sa predstavil pod vedením talianskeho dirigenta Alda Ceccata. Sólistami záverečného koncertu boli Magdaléna Hajóssyová – soprán, Elisabetta Andreani – alt, Štefan Margita – tenor a Peter Mikuláš – bas. 21 Iba výber troch častí z omše (Kyrie, Credo, Agnus Dei) zaznel v bratislavskej Redute v nasledujúcej sezóne 1992/1993, publiku sa predstavil nemecký dirigent Eberhard Kloke. 22 V sezóne 1994/1995 bolo dielo uvedené kompletne, a to v programe Novoročného koncertu. Orchester SF viedol Ondrej Lenárd. 23 Ďalšie uvedenie Beethovenovej omše D dur nachádzame v súvislosti s festivalom BHS 2004. Omša zaznela v podaní Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu ako súčasť otváracieho koncertu festivalu. Orchester sa predstavil pod taktovkou rakúskeho dirigenta Ralfa Weikerta. 24 Missa solemnis bola s festivalom BHS spätá aj v roku 2008. Odznela v podaní orchestra SF a Slovenského filharmonického zboru pod vedením českého dirigenta Petra Altrichtera. 25 Nasledujúce uvedenie diela spadá do koncertnej sezóny 2016/2017, kedy orchester naštudoval Beethovenov popredný omšový titul pod vedením francúzskeho dirigenta Bertranda de Billyho. 26 Jedna z recenzií hodnotí dané uvedenie pomerne kladne, aj napriek menším nedokonalostiam zo strany sólistov, ako napr. občasné intonačné výkyvy alebo zopár menej presných nástupov. „Treba tiež vyzdvihnúť, že Bertrand de Billy neuprednostnil vytŕčanie sólistických vstupov, vďaka čomu stále držal napätie pevne medzi zborom a filharmonickým telesom.“ Alebo, že „z precízne budovaného tempa filharmonici ani zbor nepoľavili až do konca“. 27 Opus 123 mal odznieť aj vo filharmonickej sezóne 2019/2020, z dôvodu pandémie sa však koncert zrušil. 28 Naposledy bola táto omša uvedená v koncertnej sezóne 2022/2023. Dielo odznelo pod vedením Jamesa Judda, bývalého šéfdirigenta SF. 29
V súvislosti s vyššie zmienenými uvedeniami Beethovenovho opusu 123 po zániku CHS je dôležité povedať, že tento titul nebol ani raz uvedený v súvislosti so sviatkom sv. Cecílie. Termíny zmienených uvedení boli rôzne. Samozrejme, v tomto smere sme reflektovali z dostupných prameňov „len“ činnosť SF a príležitostné uvedenia zo strany SOSR. V tomto smere šlo o čisto koncertné uvedenia. Do budúcnosti by bolo možno zaujímavé preskúmať, či aj po zániku CHS pokračovali snahy o uvedenie Missa solemnis v bratislavskom Dóme. Ak áno, tak či boli spojené s liturgiou alebo išlo tiež „iba“ o koncertné prevedenie diela. Vieme, že na činnosť spolku sa aj po roku 1958 pokúsilo v určitej miere nadviazať. Ako uvádza V. Bakičová: „Odvtedy sa na dómskom chóre striedali príležitostní dirigenti, čo naznačuje, že figurálne omše musel sprevádzať interpretačný aparát istej veľkosti, ak potreboval dirigenta.“ 30 Spomínajú sa mená dirigentov ako napr. Z. Bílek, I. Parík, J. M. Dobrodinský, či dokonca Ľ. Rajter a L. Slovák. 31
- Obnovenie slávenia sviatku sv. Cecílie v dnešnej Bratislave súborom Musica Aeterna
V roku 2016 sa Bratislava opäť o niečo bližšie priblížila k svojej hudobnej minulosti. Významnou mierou k tomu prispel projekt súboru Musica Aeterna pod vedením Petra Zajíčka s názvom „Sancta Caecilia“. Cieľom tohto projektu bolo, resp. stále je, oživiť tradíciu slávenia sviatku sv. Cecílie v Bratislave. A to „každoročne uskutočniť slávnostnú Ceciliánsku sv. omšu s figurálnou hudbou alebo duchovný koncert, ako aj uvedením ód a žalmov hudobne spracovaných.“ 32 O úspešných snahách v obnovovaní tejto Bratislavou zabudnutej tradície svedčí fakt, že projekt sa od roku 2016 podarilo zorganizovať každoročne. A to nielen v Bratislave, ale aj v ďalších slovenských mestách. Významným zdrojom informácií o obnove tohto sviatku bol osobný rozhovor autora s iniciátorom tohto kroku, Petrom Zajíčkom. Rozhovor s Petrom Zajíčkom sa uskutočnil 11. januára 2023 na pôde Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU. Vďaka rozhovoru sa podarilo získať komplexný pohľad na obnovu Ceciliánskej tradície súborom Musica Aeterna a taktiež odkryl množstvo ďalších zaujímavých informácií o hudobnom živote a kultúre (nielen) v Bratislave. Niektoré výstupy z tohto rozhovoru spomenieme v nasledujúcich riadkoch.
Ako sám Peter Zajíček v rozhovore spomenul, s obnovou tradície sviatku sv. Cecílie začali v roku 2016. Túto snahu deklaruje ako svoju vlastnú túžbu nadviazať na určité tradície, tak ako mu to je vlastné. Tradíciu sviatku sv. Cecílie vníma aj v spojitosti s Albrechtovským domom a jeho osobnosťami Alexandrom Albrechtom a Hansim Albrechtom: „Tým, že som vlastne vyrastal v dome Albrechtovcov, tak sa všeličo na mňa ‚nalepilo‘ a prišiel čas, keď som sa rozhodol, že túto tradíciu skúsim oživiť. Aj z toho titulu, že sa na ňu v podstate úplne zabudlo. Musím však povedať, že tých podnetov bolo viacero. Okrem domu Albrechtovcov to boli hudobné tituly, ktoré sa objavovali na Slovensku – ceciliánske tituly, ako napr. Zimmermannova Ceciliánska omša, ktorá je úžasná a ktorú som niekoľkokrát uviedol. Tak to boli tie hlavné podnety – spojiť sa s minulosťou a pochopiť ju, samozrejme.“ 33
Pred samotným rokom 2016 sme neregistrovali žiadne podobné aktivity zamerané na obnovu tejto tradície. Avšak, ako tvrdí P. Zajíček, po 89-tom roku, ešte za života Hansiho Albrechta vznikla iniciatíva obnovy CHS. Uskutočnila sa zjednocujúca schôdza, ktorej sa zúčastnili viaceré kapacity hudobného aj cirkevného života v meste. P. Zajíček dostal za úlohu viesť komorné zoskupenie, dramaturgicky zamerané na interpretáciu žalmov a menších duchovných diel. Iniciatívu obnovenia CHS však postihol nasledovný osud: „Pri revitalizácii CHS sa stala jedna veľká tragédia. Jeho oživenie prebehlo, bolo to veľmi živé, bol veľký záujem o jeho fungovanie. Potom došlo k nejakému rozkolu, mám pocit, že k ľudskému rozkolu, obyčajne to tak býva… a k niekoľkým závažným nedorozumeniam, ktoré viedli k tomu, že celá aktivita zanikla. To je často tá nezvratná ľudská chyba…“ 34
Jedna z dôležitých otázok pri obnove tradície sa týkala dramaturgie. História sviatku je síce spojená s rozsiahlymi vokálno-inštrumentálnymi dielami, súbor Musica Aeterna sa však zameriava na starú hudbu. To je skutočnosť, ktorá musela byť zohľadnená aj pri koncipovaní dramaturgie projektu. Ako uvádza P. Zajíček, dramaturgiu obnovenej tradície sa snažia každoročne postaviť na ceciliánskych dielach, zväčša v obsadení orchester, zbor a sólisti. Dramaturgiu koncertov však zvyknú doplniť aj inými skladbami ako len výsostne ceciliánskymi. Určité obmedzenia priniesla pandémia covidu, počas ktorého vyskladali dramaturgiu najmä z čisto inštrumentálnych diel, resp. naplánované koncerty museli presunúť na iný termín. Napriek tomu sa im aj počas pandemických obmedzení podarilo uviesť Händelovu ceciliánsku kantátu pre tenor a soprán Caecilia, volgi un sguardo HWV 89. Spomínané dielo uviedli v rokoch 2019 – 2021 opakovane. Ako tvrdí sám P. Zajíček, udialo sa tak jednak z praktických, ale aj finančných dôvodov. Iniciátor myšlienky obnovenej tradície taktiež deklaruje, že necíti potrebu zakaždým priniesť nové a nové tituly. Rád by sa vrátil napr. k Zimmermannovej Missa Solemnis St. Caeciliae alebo Zelenkovej Missa Sancta Caeciliae, ZWV 1. V rámci rozhovoru s P. Zajíčkom padla otázka aj na možnosť uvedenia niektorého z veľkých diel, ktoré sa v minulosti v spojitosti so sviatkom uvádzali, ako napr. Beethovena omša Missa solemnis D dur, op. 123. Peter Zajíček si vie predstaviť zaradiť do dramaturgie sviatku aj takéto väčšie vokálno-inštrumentálne diela. Museli by však byť uvedené napr. v spojení s ďalším telesom resp. iba väčším telesom. Práve snaha uviesť rozsiahle diela je viazaná aj na oveľa väčšie finančné náklady. 35
Financovanie projektu je realizované predovšetkým prostredníctvom grantov. Hlavný zdroj financií čerpajú organizátori z Fondu na podporu umenia, pričom projekt sa snažia dofinancovať z rôznych iných grantov. V tomto prípade však ide najmä o menšie sumy. Ako P. Zajíček dodáva, viackrát sa projekt zrealizoval „s odretými ušami“. Je potrebné neustále hľadať rôzne iné možnosti dofinancovania. Pri výjazde projektu do iných, menších miest (Piešťany, Trenčín, Nitra) sa organizátori nemôžu spoliehať na finančnú podporu zo strany týchto miest. Aj tu musia rátať s určitým nájomným za poskytnutie koncertných priestorov. A ako vnímali obnovenú tradíciu slávenia sviatku sv. Cecílie cirkevní predstavitelia, resp. samotná Farnosť Dómu sv. Martina? P. Zajíček spomína, že už prvý ročník obnovenej tradície sa stretol s pochopením a nadšením biskupa Mons. Rábeka, ktorý podporil obnovenie tejto tradície. Cesta do Dómu sv. Martina však trvala istý čas. P. Zajíček uvádza, že o návrat tradície do Dómu sa pričinil jeden z členov súboru Musica Aeterna, ktorý v katedrále účinkoval. Vysvetlil dómskemu farárovi všetky okolnosti a nakoniec, po pomerne dlhom čakaní prišla pozitívna odpoveď. Ako ďalej dodáva: „Myslím si, že pri dobrej vôli obidvoch strán a dobrému pochopeniu by tradícia mohla pokojne pokračovať a nabrať rozmer pravidelnosti. Že to nie je otázka peňazí, ale že to je naozaj ten deň hudobníkov, ktorí sa zmobilizovali a zaspievali nejakú peknú vec. Nemusí to byť hneď brané ‚ortodoxne katolícky‘ alebo inak, ale môže to byť úplne normálne – tak ako sa má spoločnosť správať, slobodne a zodpovedne, pochopiteľne. Nebudeme si úplne zbytočne robiť prieky.“ 36
- Zosumarizované informácie o jednotlivých ročníkoch obnovenej hudobnej tradície
Prvý ročník projektu „Sancta Caecilia“ usporiadaný v roku 2016 sa niesol v znamení hneď troch koncertov. Prvý koncert sa uskutočnil 20. novembra 2016 o 19:00 v Piaristickom kostole sv. Ladislava v Nitre. Druhý koncert nasledoval o deň neskôr, 21. novembra o 19:00 vo Farskom kostole povýšenia Sv. kríža v Nových Zámkoch. Vyvrcholením prvého ročníka projektu bol koncert dňa 22. novembra o 19:00 v Koncertnej sieni Klarisky v Bratislave. Na všetkých troch koncertoch odznela Messa di Santa Cecilia od Alessandra Scarlattiho. Súbor Musica Aeterna pod umeleckým vedením P. Zajíčka predviedol túto ceciliánsku omšu spolu so zborom Chorus Salvatoris pod vedením zbormajsterky Zuzany Buchovej Holičkovej. Ako sólisti sa publiku predstavili Helga Varga Bach – soprán, Hilda Gulyasová – soprán, Judita Andelová – alt, Jozef Gráf – tenor a Martin Mikuš – bas. 37
Počas druhého ročníka usporiadaného v roku 2017 sa zrealizovali dokonca štyri koncerty. Súbor sa opäť predstavil 19. novembra 2017 vo Farskom kostole povýšenia Sv. kríža v Nových Zámkoch. 38 Dňa 20. novembra o 19:00 zavítali oslavy sv. Cecílie do Baziliky narodenia Panny Márie v Marianke. 39 Dňa 21. novembra o 19:00 navštívili opäť Piaristický kostol sv. Ladislava v Nitre. 40 Druhý ročník zavŕšili rovnako na deň sv. Cecílie, 22. novembra o 19:00, v Koncertnej sieni Klarisky v Bratislave. 41 V programe koncertov uviedli ďalšiu ceciliánsku omšu, konkrétne dielo Missa Solemnis St. Caeciliae od mimoriadne významného bratislavského skladateľa Antona Zimmermanna. Skladateľ napísal túto omšu pre sólové hlasy, zbor, sláčiky, klariny, tympany a organ. Dr. Darina Múdra opísala toto dielo nasledovne: „Zimmermannova Ceciliánska omša patrí medzi tie jeho kompozície, ktoré vytvoril v súlade s rozvojom haydnovského omšového štýlu. Skladbu charakterizuje integrita formy, expresívny výraz a špecifický symfonický orchestrálny prejav.“ 42 Dielo si poslucháči mohli vypočuť v spolupráci súboru Musica Aeterna a zboru Chorus Salvatoris. Sólistami koncertu boli Helga Varga Bach – soprán, Judita Andelová – alt, Jozef Gráf – tenor a Martin Mikuš – bas. 43 Uvedenie Zimmermannovej Ceciliánskej omše možno hodnotiť naozaj kladne. Tvorba tohto autora predstavuje hudobný piedestál, ktorým by sme sa mali pýšiť. Ako sám P. Zajíček v jednej z reportáží z bratislavského koncertu povedal: „Zimmermannovu hudbu Slováci naozaj veľmi málo poznajú, a to je veľká, veľká škoda. Toto je skladateľ, ktorý je náš. Takto si to každý národ povie, že máme svojho skladateľa. A toto je prešporský skladateľ.“ 44
Tretí ročník podujatia „Sancta Caecilia“ v roku 2018 nadviazal na predcházajúci rovnako štyrmi koncertami. Po prvýkrát sa ceciliánsky koncert uskutočnil v Piešťanoch, 19. novembra o 19:00 vo Farskom kostole sv. Cyrila a Metoda. Druhý koncert sa odohral v Nitre v Piaristickom kostole sv. Ladislava 20. novembra o 19:00. Dňa 21. novembra, v čase o 19:00 pokračovali koncertom vo Farskom kostole povýšenia Svätého kríža v Nových Zámkoch. Oslavu sviatku sv. Cecílie tradične ukončili 22. novembra v bratislavských Klariskách, tentokrát v skoršom čase o 17:00. Dramaturgiu koncertov 3. ročníka tvorila Missa Sancta Caeciliae, ZWV 1 od českého skladateľa Jana Dismasa Zelenku. Koncerty odzneli v podaní súboru Musica Aeterna, zboru Vox Aeterna (zbormajsterka Z. Buchová Holičková) a sólistov, ktorými boli Helga Varga Bach – soprán, Jarmila Balážová – alt, Matúš Šimko – tenor a Dávid Harant – bas. 45 Zbor Vox Aeterna, ktorý založil P. Zajíček, sa stal vokálnym partnerom súboru Musica Aeterna. Obsadenie zboru sa strieda. Zbor spočiatku viedol P. Zajíček, ale z organizačno-časových dôvodov požiadal o vedenie zboru Z. Buchovú Holičkovú. 46
V roku 2019 sa uskutočnil v poradí štvrtý ročník obnoveného slávenia sviatku sv. Cecílie. Jediný koncert tohto ročníka sa odohral 22. novembra o 19:30 v Bratislave. Dejiskom podujatia sa v roku 2019 stal Jezuitský kostol Najsvätejšieho Spasiteľa. Koncert sa okrem slávenia sviatku sv. Cecílie niesol v znamení dvoch ďalších, významných míľnikov. Súbor Musica Aeterna si pripomínal 100. výročie narodenia svojho zakladateľa Jána Albrechta a dramaturgiou koncertu nadviazal na 250. výročie úmrtia G. F. Händela. 47 Samotná dramaturgia koncertu bola po prvýkrát zostavená z viacerých kompozícií. V úvode koncertu zaznel výber zo zbierky Jubilus Bernhardi, 1660 od skladateľa Samuela Capricorna. Nasledovalo ústredné dielo večera – kantáta pre soprán, tenor, sláčiky a basso continuo Cecilia, volgi un sguardo, HWV 89 od G. F. Händela. V poslednej časti koncertu odznel výber zborov z Händelovho oratória Mesiáš, HWV 56. Spolu so súborom Musica Aeterna a zborom Vox Aeterna sa poslucháčom predstavili sólisti Lenka Máčiková – soprán a Matúš Šimko – tenor. 48 O koncerte sa v jednej z recenzií môžeme dočítať, že hudba v interpretácii prevažne mladých hudobníkov znela „sviežo a povznášajúco“. Ďalej sa dozvedáme, že „skúsení umelci si poradili aj s ťažkosťami ladenia nástrojov v chladnom kostole, a dokonca sa našli aj takí, ktorí v súlade s dávnou praxou cirkevnej hudby spievali zborový part v tých dielach, v ktorých nehrali na nástroji.“ 49
Piaty ročník podujatia „Sancta Caecilia“ sa mal uskutočniť v novembri 2020. Avšak aj toto podujatie zastavila pandémia koronavírusu. Plánované koncerty v troch mestách – Nitre, Bratislave, Trenčíne – sa tak presunuli na máj 2021. Prvý koncert sa konal 21. mája o 18:00 v nitrianskej Synagóge. Podujatie pokračovalo bratislavským koncertom v sobotu 22. mája o 18:00 v Koncertnej sieni Klarisky. Piaty ročník vyvrcholil koncertom v Trenčíne, v nedeľu 23. mája o 18:00. Koncert, ktorý bol súčasťou festivalu Trenčianska hudobná jar, sa uskutočnil v refektári Piaristického gymnázia. V úvode programu koncertov odznelo dielo skladateľa G. P. Telemanna – Ouverture „La Bizarre“ G dur TWV 55:G2. Po Telemannovej kompozícii súbor Musica Aeterna po roku zopakoval Händelovu kantátu Cecilia, volgi un sguardo, HWV 89. V kantáte sa opäť ako sólisti predstavili Lenka Máčiková – soprán a Matúš Šimko – tenor. 50
V novembri 2021 sa odohral šiesty ročník ceciliánskych osláv. Pod vplyvom pandémie a pretrvávajúcich protipandemických opatrení sa uskutočnil len jeden koncert. V pondelok 22. novembra o 19:00 malo bratislavské publikum možnosť vypočuť si v podaní súboru Musica Aeterna tri diela majstrov starej hudby. Na úvod koncertu zaznelo Concerto grosso op. 6, č. 4 D dur od Arcangela Corelliho. Druhou skladbou večera bolo dielo Armonico Tributo, Sonata I. D dur, ktorého autorom je Georg Muffat. Aj šiesty ročník bol zavŕšený Händelovou kantátou Cecilia, volgi un sguardo, HWV 89. Úlohu sólistov znovu prijali Lenka Máčiková – soprán a Matúš Šimko – tenor. 51
Siedmy ročník podujatia „Sancta Caecilia“ odohrávajúci sa v novembri 2022 môžeme označiť za vskutku výnimočný. Organizátorom sa podarilo prinavrátiť slávenie sviatku sv. Cecílie do Dómu sv. Martina v Bratislave, teda na pôvodné miesto slávenia. Bratislavskému koncertu predchádzal koncert v Trenčíne, ktorý sa uskutočnil 20. novembra o 18:00 v refektáre Piaristického gymnázia. Koncert v Bratislave sa odohral 22. novembra 2022 o 18:00. Po dvoch pandemických ročníkoch sa k súboru Musica Aeterna opäť pripojil aj zbor Vox Aeterna. Slávnostný koncert v bratislavskej katedrále zahájili tóny diela Concerto grosso op. 6, č. 4 D dur od Arcangela Corelliho. Druhá polovica koncertu patrila skladbe Messa di Santa Cecilia od Alessandra Scarlattiho. Omša napísaná v stile concertato tak okrem prvého ročníka obnovených ceciliánskych slávností zaznela aj počas siedmeho ročníka symbolizujúceho návrat do bratislavského Dómu. Ako sólisti vystúpili Helga Varga Bach – soprán, Hilda Gulyasová – soprán, Judita Andelová – alt, Matúš Šimko – tenor a Dávid Harant – bas. 52
V roku 2023 sa uskutočnil v poradí ôsmy ročník podujatia „Sancta Caecilia“. Súbor Musica Aeterna spolu so zborom Vox Aeterna uviedli dielo Ode for St. Cecilia’s Day, HWV 76 od G. F. Händela. Zatiaľ posledný ročník priniesol spolu tri koncerty. Projekt odštartoval 19. novembra o 18:00 koncertom v refektári trenčianskeho Piaristického gymnázia. Druhý koncert sa uskutočnil 21. novembra o 19:00 v Piaristickom kostole sv. Ladislava v Nitre. Oslava sviatku sv. Cecílie vyvrcholila presne v deň jej slávenia, teda 22. novembra o 18:00 v bratislavskom Dóme sv. Martina. Ako sólisti sa publiku predstavili sopranistka Lenka Máčiková a tenorista Matúš Šimko. 53
Záver
Obnovenie hudobnej tradície slávenia sviatku sv. Cecílie môžeme považovať za jeden z najvýznamnejších krokov v oživovaní hudobnej histórie mesta Bratislava. Vznikla tak vzácna príležitosť znovu spoznať kus hudobného odkazu hlavného mesta Slovenska a sprostredkovať tak nové podnety a inšpirácie ako účinkujúcim, tak aj poslucháčom. Vítaným bonusom je šírenie povedomia o tomto sviatku aj do iných miest. Do budúcna je možné pomýšľať napr. o snahe prinavrátiť sviatku zašlú slávu, či veľkoleposť, ktorá je však, ako uvádza P. Zajíček „v tomto prípade zviazaná s cirkevnými rozhodnutiami“. 54 Podobne vníma aj možnosť opätovného spojenia s liturgiou, ktoré by bolo síce „komplikovanejšie, ale tak by to malo byť“. 55 Pozitívne treba vnímať aj vyjadrenia P. Zajíčka k pokračovaniu tejto tradície: „A či by sme chceli pokračovať? To je otázka úplne relevantná. Mnoho ľudí, ktorí už boli alebo aj budú angažovaní v budúcnosti, na to čakajú. Zvykli si na to, že ten deň sv. Cecílie tam je. To je veľmi dobré. Vytvára sa tak určitý stereotyp, ktorý je veľmi dobrý. Samozrejme, bol by som veľmi rád, keby som mohol ešte niekoľko nových diel priniesť, ktoré v Bratislave doposiaľ neboli uvedené…“ 56 Ostáva nám veriť, že sviatok sv. Cecílie sa podarí zorganizovať aj v ďalších rokoch a opäť sa naplno etabluje na hudobnej mape Bratislavy.
Shrnutí
Slávenie sviatku sv. Cecílie, patrónky hudobníkov, je jednou z najvýraznejších hudobných tradícií spätých s hudobnými dejinami Bratislavy. Prvý ročník slávnosti v produkcii Cirkevného hudobného spolku (CHS) sa uskutočnil už v roku 1833 a sviatok postupom času nadobudol veľkolepé rozmery. K ďalšiemu výraznému rozkvetu tejto tradície dochádza za éry pôsobenia skladateľa a dirigenta Alexandra Albrechta na čele CHS. V dramaturgii slávností sv. Cecílie u poslucháčov najviac zarezonovali omšové kompozície F. Liszta a L. van Beethovenova, predovšetkým Beethovenova Missa solemnis D dur, op. 123.
Cieľom príspevku je nielen priblížiť históriu slávenia sviatku sv. Cecílie v Bratislave, ale aj zmapovať pokračovanie tejto tradície, vrátane uvádzania Beethovenovej omše Missa solemnis D dur, op. 123 po zániku CHS v roku 1958 až do súčasnosti. Autor v príspevku tiež priblížil obnovenie slávenia tohto sviatku v dnešnej Bratislave súborom Musica Aeterna od roku 2016. Sumarizuje všetky dostupné informácie o obnovenej tradícii, pričom sa opiera aj o výstupy z rozsiahleho rozhovoru s Petrom Zajíčkom – iniciátorom myšlienky obnovenia tejto tradície a umeleckým vedúcim súboru Musica Aeterna.
Summary
The celebration of the feast of St Cecilia, the patron saint of musicians, is one of the most prominent musical traditions associated with the musical history of Bratislava. The first celebration, organised by the Church Music Association [Cirkevný hudobný spolok – CHS], took place in 1833, and over time, the event grew in grandeur. A significant revival of this tradition occurred during the tenure of composer and conductor Alexander Albrecht as head of the CHS. Among the works performed at these celebrations, the masses composed by F. Liszt and L. van Beethoven, particularly Beethoven’s Missa Solemnis in D major, Op. 123, resonated most with the audience.
The aim of this contribution is not only to present the history of celebrating St Cecilia’s feast in Bratislava but also to map the continuation of this tradition, including the performances of Beethoven’s Missa Solemnis in D major, Op. 123, after the dissolution of the CHS in 1958 up to the present day. The author also discusses the revival of this celebration in modern Bratislava by the Musica Aeterna ensemble from 2016. The article summarises all available information on the renewed tradition, relying on extensive interviews with Peter Zajíček, the instigator of this revival and the artistic director of Musica Aeterna.
Klíčová slova
sviatok sv. Cecílie, Cirkevný hudobný spolok, L. van Beethoven, Missa solemnis D dur, op. 123, Musica Aeterna
Přehled zdrojů
BAKIČOVÁ, Veronika. Cirkevný hudobný spolok pri Dóme sv. Martina v Bratislave a Alexander Albrecht. Bratislava: Music Forum, 2013.
KALINAYOVÁ-BARTOVÁ, Jana a kol. Hudobné dejiny Bratislavy. Od stredoveku po rok 1918. Bratislava: Ars Musica, 2020.
MÚDRA, Darina. Hudobný klasicizmus na Slovensku v dobových dokumentoch. Bratislava: Ister Science, 1996.
URDOVÁ, Sylvia. Hudba počas slávnosti sv. Cecílie Cirkevného hudobného spolku v Bratislave a Ján Batka. In: HUPKO, Daniel (ed.). Zborník Múzea mesta Bratislavy. Bratislava: Múzeum mesta Bratislavy, 2017, roč. 29, s. 57 – 70. ISBN 978-80-89636-31-0.
ZAJÍČEK, Peter. Sv. Cecília, patrónka hudby a hudobníkov. Manuskript. 2007.
Manuskript
BUBNÁŠ, Juraj. Slovenská filharmónia. 15. koncertná sezóna 1963/1964. In: Sezóny SF 1949–2017. Manuskript.
BUBNÁŠ, Juraj. Slovenská filharmónia. 21. koncertná sezóna 1969/1970. In: Sezóny SF 1949–2017. Manuskript.
BUBNÁŠ, Juraj. Slovenská filharmónia. 32. koncertná sezóna 1980/1981. In: Sezóny SF 1949–2017. Manuskript.
BUBNÁŠ, Juraj. Slovenská filharmónia. 40. koncertná sezóna 1988/1989. In: Sezóny SF 1949–2017. Manuskript.
BUBNÁŠ, Juraj. Slovenská filharmónia. 43. koncertná sezóna 1991/1992. In: Sezóny SF 1949–2017. Manuskript.
BUBNÁŠ, Juraj. Slovenská filharmónia. 44. koncertná sezóna 1992/1993. In: Sezóny SF 1949–2017. Manuskript.
BUBNÁŠ, Juraj. Slovenská filharmónia. 46. koncertná sezóna 1994/1995. In: Sezóny SF 1949–2017. Manuskript.
BUBNÁŠ, Juraj. Slovenská filharmónia. 56. koncertná sezóna 2004/2005. In: Sezóny SF 1949–2017. Manuskript.
BUBNÁŠ, Juraj. Slovenská filharmónia. 60. koncertná sezóna 2008/2009. In: Sezóny SF 1949–2017. Manuskript.
BUBNÁŠ, Juraj. Slovenská filharmónia. 68. koncertná sezóna 2016/2017. In: Sezóny SF 1949–2017. Manuskript.
Rozhovor
Osobný rozhovor autora s Petrom Zajíčkom, 11. 1. 2023.
Periodiká
TICHÝ, Stanislav. Sancta Caecilia IV. Hudobný život. 2020, roč. 52, č. 1–2, s. 7.
Veľkolepý záver koncertnej sezóny Slovenskej filharmónie. Beethovenova Missa solemnis. In: Večerník. 20. 6. 1964, r. VIII, č.144 (2277), s. 5.
Internetové zdroje
HEVIER JR, Daniel. Bertrand de Billy a Beethovenova Missa solemnis v Bratislavě. Online. In: Opera+. 24. 3. 2017. Dostupné z: https://operaplus.cz/bertrand-de-billy-beethovenova-missa-solemnis-bratislave/. [citováno 2023-01-25].
Hudba. Koncerty vďakyvzdania sv. Cecílii – patrónke hudby, hudobníkov a spevákov. Online. In: mojakultura.sk. Dostupné z: https://mojakultura.sk/koncerty-vdakyvzdania-sv-cecilii-patronke-hudby-hudobnikov-a-spevakov/?fbclid=IwAR0mqGFoMRYXLkQKgDJuIKKY8YyTIWSkbg4xhEc2pN4KbaMCeEap2HSZAwE. [citováno 2023-01-13].
Hudobné vďakyvzdanie sv. Cecílii, patrónke hudby a hudobníkov pokračuje. Online. In: Opera Slovakia. Dostupné z: https://operaslovakia.sk/hudobne-vdakyvzdanie-sv-cecilii-patronke-hudby-a-hudobnikov-pokracuje/. [citováno 2023-01-13].
Koncert: Sancta Caecilia II. Text ku koncertu. Online. In: Nitrianský internetový denník. Dostupné z: https://nitraden.sk/kultura-podujatia/koncert-sancta-caecilia-ii/. [citováno 2023-01-13].
Koncerty. Sancta Caecilia IV. Online. In: kamdomesta.sk. Dostupné z: https://kamdomesta.sk/bratislava/sancta-caecilia-iv. [citováno 2023-01-13].
MUSICA AETERNA – BRATISLAVA. TV LUX o koncerte sv. Cecílie 22. 11. 2017 v Klariskách. Online, video. 29. 11. 2017. Dostupné z: Facebook, https://www.facebook.com/musicaaeternabratislava/videos/tv-lux-o-koncerte-svcec%C3%ADlie-22112017-v-klarisk%C3%A1ch/10155194877375668/. [citováno 2023-01-13].
Musica aeterna pokračuje v projekte Vďakyvzdania sv. Cecílii. Sancta Caecilia VIII. prepojí Nitru, Trenčín a Bratislavu. Online. In: Art&History Magazine. Dostupné z: https://www.artandhistorymagazine.eu/hudba/musica-aeterna-pokracuje-v-projekte-vdakyvzdania-sv-cecilii-sancta-caecilia-viii-prepoji-nitru-trencin-a-bratislavu/. [citováno 2023-11-15].
Pozvánka na koncert. Sancta Caecilia II. Text ku koncertu. Online. In: Obec Marianka. Dostupné z: https://www.marianka.sk/som-turista/kultura/pozvanka-koncert.html. [citováno 2023-01-13].
SANCTA CAECILIA – vďakyvzdania patrónke hudby a hudobníkov. Text ku koncertu. Online. In: Nové Zámky. Dostupné z: https://www.novezamky.sk/sancta-caecilia-vdakyvzdania-patronke-hudby-a-hudobnikov/d-25303. [citováno 2023-01-13].
Sancta Caecilia I. – Nitra, Nové Zámky a Bratislava. Text ku koncertu speváckeho zboru Chorus Salvatoris. Online. In: chorus-salvatoris.com. Dostupné z: http://chorus-salvatoris.com/santa-cecilia-i-koncertna-sien-klarisky-22-novembra-o-1900/. [citováno 2023-01-13].
Sancta Caecilia II. – 22. novembra o 19:00, Koncertná sieň Klarisky v Bratislave. Text ku koncertu speváckeho zboru Chorus Salvatoris. Online. In: chorus-salvatoris.com. Dostupné z: http://chorus-salvatoris.com/santa-caecilia-ii-22-novembra-o-1900-koncertna-sien-klarisky-v-bratislave/. [citováno 2023-01-13].
SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA. Archív koncertných sezón. 2005/2006– 2019/2020. Online. Dostupné z: http://www.filharmonia.sk/o-nas/archiv-slovenskej-filharmonie/. [citováno 2024-07-19].
SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA. Koncerty. Abonentný cyklus A. Ludwig van Beethoven: Missa solemnis. Online. Dostupné z: http://www.filharmonia.sk/events/event/a5-beethoven-missa-solemnis/. [citováno 2023-01-25].
Súbor Musica Aeterna si koncertom opäť uctí patrónku hudby sv. Cecíliu. Text ku koncertu. Online. In: tkkbs.sk. Dostupné z: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20211118025. [citováno 2023-01-13].
Vďakyvzdanie sv. Cecílii prvýkrát v bratislavskej Katedrále sv. Martina. Online. In: Opera Slovakia. Dostupné z: https://operaslovakia.sk/vdakyvzdanie-sv-cecilii-prvykrat-v-bratislavskej-katedrale-sv-martina/. [citováno 2023-01-13].
Strany 55-66/2024
