Edvard Grieg – ikona nórskej hudby

 

Hana Chlebáková

Úvod

Obdobie neskorého romantizmu je charakterizované vzťahom človeka k histórii, národu a slobode. Počas tejto doby vzniká fenomén národnej hudby, jeho hlavným znakom je presadzovanie národnej kultúry do hudobnej tvorby. Typickým spôsobom je vychádzanie z histórie národa (čerpanie z historických námetov, príbehov, legiend, ság a povestí), či obracanie pozornosti k ľudovým piesňam a ich integrácia do komponovanej hudby. S vyhraneným národným prejavom sa stretávame u skladateľov množstva európskych krajín, najznámejšími sú Glinka, Rimskij-Korsakov (Rusko), Schubert (Nemecko), Chopin (Poľsko), Smetana (Česko) a pod. Medzi nich bezpochyby patrí aj Nórsko a Edvard Grieg s prívlastkom nórsky národný skladateľ. Tak veľmi ho oslovoval nórsky folklór, až sa rozhodol nepokračovať v štúdiu na konzervatóriu v Lipsku – na najznámejšej a najvýznamnejšej hudobnej akadémii sveta – a vrátil sa domov k svojim koreňom. Dôvodom, prečo sa Edvard Grieg stal celosvetovo uznávaným skladateľom, prečo dôverne poznáme jeho melódie, prečo je Grieg ikonou nórskej hudby, sa venujeme v prvej kapitole tejto práce. Nasledujúca kapitola predstavuje niekoľko inšpiračných zdrojov k jeho tvorbe.

Edvard Grieg ako nórska hudobná ikona

Aby sme pochopili, prečo je hudba Edvarda Griega taká známa a stále živá, je potrebné poukázať na všeobecné povedomie Nórov o Griegovi ako ikone nórskej kultúry a hudby. Jeho hudba je dodnes v Nórsku používaná naozaj kdekoľvek – jeho melódie môžeme počuť hrať cez lodné reproduktory, pri ohlasovaní zastávky električky počas cesty nórskym Bergenom, v rozhlase, v televíznom programe, v ktorejkoľvek domácnosti a podobne. Vôľa stotožnenia sa s hudbou Edvarda Griega spočíva v ambícii skladateľa evokovať úchvatnosť a malebnosť nórskej krajiny, vidiek, divokú prírodu a tradičný život pri fjordoch bez potrebného mimohudobného kontextu. Ako sa však Grieg stal nórskou hudobnou ikonou? Nebol jediným nórskym skladateľom svojej doby s takým veľkým úspechom; pôsobili tu aj Johan Halvorsen, Johan Svendsen, Halfdan Kjerulf, Ludvig Mathias Lindeman a ďalší. Na to, ako sa Grieg stal celosvetovo uznávanou „superhviezdou“, sa možno pozerať z viacerých uhlov pohľadu. Ina Rupprecht 1 tvrdí, že jedným z podnetov jeho skladateľských začiatkov bolo obdobie, kedy sa Nóri snažili vymedziť voči ostatným škandinávskym a európskym krajinám. Z histórie vieme, že Nóri prežívali ťažké časy v boji za svoju nezávislosť. Najprv žili pod okupáciou Dánska, po mnohých rokoch vznikol nórsky štát (1814), ale zostal v únii so Švédskom. Napriek tomu zostali Nóri pomerne slobodní a v roku 1905 oficiálne vyhlásili svoju nezávislosť. Kto vybudoval jedinečný národný štát? Môžeme konštatovať, že to boli najmä nórski roľníci považovaní za „pravé stelesnenie nórskeho“ a obraz slobodného nórskeho roľníka nebol pre nórsky ľud len romantickou konštrukciou, ale aj realitou. 2 Národno-kultúrne hnutie tvrdilo, že pravé a čisté Nórsko sa prejavuje v roľníckej kultúre. Pochopiteľne, keďže táto kultúra zostala nedotknutá výdobytkami moderného sveta a prúdmi nových myšlienok. Avšak predstava nefalšovaného roľníckeho Nórska bola inšpirovaná zahraničnými (najmä nemeckými) národnými romantikmi a ich idealizáciou roľníckej kultúry. Nórsky národ formovali skôr kultúrne prvky importované zo zahraničia než vnútorné hnutia. Dôležitými piliermi budovania nórskeho národa sú kultúra a vzdelanie. 3 Edvard Grieg, rovnako ako mnohí iní európski skladatelia, dosiahol vysokú úroveň vzdelania na konzervatóriu v Lipsku. Počas tohto študijného pobytu sa oboznámil s nemeckými tradíciami, ktoré naňho mali silný vplyv, a prehĺbila sa uňho potreba národno-kultúrneho vyjadrenia. V priebehu štúdia sa snažil nájsť svoj vlastný skladateľský hlas, aby mohli Nóri aj Európania jeho hudbe rozumieť a vážiť si ju. 4 Dôvodom pravdepodobne bolo Griegovo použitie tradičných prvkov vo svojich dielach. Skladateľ bol takisto jedným z mnohých hudobníkov, ktorí si mohli vybudovať solídnu kariéru so vzdelaním, ktoré mu poskytlo prestížne lipské konzervatórium.

Od hudobníkov sa očakávalo, že sa po štúdiu vrátia domov do Nórska, zostanú tu a budú sa venovať dedičstvu, ktoré krajina prináša. V tomto čase sa všetci začali viac venovať ľudovým melódiám, hudobníci tak pomohli piesňam preniknúť do vtedajšej populárnej hudby, vytiahli ich na svetlo sveta a dostali ich na pódium v podobe komorných a/alebo orchestrálnych skladieb. Od 50. rokov 19. storočia bolo módne používať v skladbách ľudové prvky. Vychádzali aj početné publikácie zahŕňajúce ľudové rozprávky, zbierky ľudovej hudby, ságy, mýty, legendy…, ktoré sa šírili do každodenného života. Najobľúbenejšie a najznámejšie boli zbierky ľudových piesní Ludviga M. Lindemana, ktoré vyšli v rokoch 1841 až 1867. 5 „Redefinovanie nórskych dejín sa opieralo o slávne historické a súčasné postavy, ktorým sa pripisovalo, že manifestujú a stelesňujú pravé nórske cnosti.“ 6 Nielen Edvard Grieg použil vo svojich dielach množstvo ľudových prvkov, ale obrovský krok v oblasti ľudovej hudby urobil aj Halvorsen, keď v spolupráci s Griegom zachránil nórske ľudové piesne pred zabudnutím. Folklórne piesne sa tradovali poväčšine ústnym podaním. Typickým pre Nórsko sa stalo predávanie ľudových melódií z generácie na generáciu prostredníctvom hardangerských huslí (v nórskom origináli ako hardingfele). Hardangerské husle sú nástroj podobný klasickým husliam s pridanými štyrmi (niekedy piatimi) strunami pod bežnými, hranými strunami, ktoré prechádzajú cez otvor v mostíku a pod hmatníkom. Hoci disponoval tento nástroj iba malou možnosťou modulácie, existovalo niekoľko rôznych spôsobov ladenia. Hudobníci sa naň nikdy neučili hrať podľa nôt. Kvôli dvojitému ostruneniu vznikajú súzvuky, ktoré sa nedajú zachytiť tradičným notopisom. Je známe, že koncom jesene 1901 Griega navštívil Knut Dale, ľudový huslista z Telemarku. Dale prišiel za Griegom s prosbou o záchranu už zanikajúcich ľudových melódií. Žiaľ, Grieg sám seba nepovažoval za vhodnú osobu na prepis týchto husľových melódií, a tak sa Dale obrátil na Halvorsena, aby nápevy zapísal. Halvorsen si uvedomil, aký veľký význam majú ľudové piesne a aké dôležité je ich zachovať.

Každý z nás si môže vytvoriť názor na to, prečo si Edvard Grieg zaslúžil titul ikony nórskej hudby, zaujímavé je porovnať si tieto idey s myšlienkami pisateľov životopisov, ktoré vytvorili práve v časoch skladateľovho života. Jedným z najznámejších životopisov (avšak nie až takým objektívnym) je publikácia Gerharda Rosenkrona Schjelderupa, ktorý sa narodil v Nórsku, ale v 80. rokoch 19. storočia emigroval do Nemecka. S pomocou dánskeho vydavateľstva Gyldendal vydal Schjelderup Griegov životopis v roku 1903 pri príležitosti jeho 60. narodenín. Schjelderup si kontakt s Griegom udržal mnoho rokov, dokonca sa zúčastnil ako dirigent na Griegovom hudobnom festivale v Bergene. Ocenil spojitosť medzi krajinou a Griegovou tvorbou a rád vysvetľuje, ako umelci prirodzene včleňovali podstatu svojej vlasti do svojich skladieb. Na zobrazenie Griegovho pracovného procesu využil Schjelderup nórsku prírodu, prostredie v okolí Griegovho rodného mesta Bergen. Tam, v slávnej krajine okolo Hardangerského fjordu, vycítil skutočný zdroj Griegovho národného cítenia. Bol presvedčený, že našiel podstatu jeho charakteru: „Pri pohľade na toto miesto [Lofthus pri Hardangerskom fjorde] a pri premýšľaní o hudbe človek cíti, prečo je taký, a chápe, prečo všetci ľudia, keď hovoria o Griegovej hudbe, vždy končia slovami: Je taký nórsky.“ 7 Pomocou poetických výrazov opísal Griegov národno-kultúrny postoj skôr emocionálne než na základe faktov. Aj keď nemôžeme poprieť jeho názor, že Grieg je prezentovaný ako strážca nórskej národnej hudby a jej medzinárodný propagátor. Schjelderup vidí Edvarda Griega ako človeka, ktorý silou svojej hudby spojil mestskú elitu a primitívnu roľnícku kultúru do jednej národnej identity. Pri pohľade z medzinárodného meradla jeho hudba spájala tradičné európske formy s výraznými nórskymi témami a melódiami. „Vo všeobecnosti Schjelderup ponúkol svojim čitateľom plán výraznej nórskosti, ktorý vyústil do jednoduchej a stále pretrvávajúcej formulky: ‚Nórsko + hudba = Edvard Grieg‘; niečo, čo sa prenášalo v nasledujúcich nórskych a nemeckých biografiách o Griegovi.“ 8

Dnešné biografie a štúdie o Edvardovi Griegovi sa snažia podať objektívnejší pohľad na skladateľa kombinujúc jeho osobné názory, hudobné analýzy jeho diel a predovšetkým historický pohľad na spoločnosť. Oslava skladateľa ako národnej ikony pokračuje aj po jeho smrti, a tým nemáme na mysli symbolické kladenie vencov a organizovanie koncertov na počesť výročia jeho narodenia alebo úmrtia. Tieto oslavy sa stali dôležitou súčasťou nórskeho kultúrneho života a dosahujú obrovské rozmery. Grieg sa hlboko zapísal do národnej a kolektívnej kultúrnej identity. Potvrdzuje to aj pohľad do histórie a fotografie más ľudí, ktorí sa zúčastnili na pohrebe. Jeho hudba sa stále počúva, používa, aranžuje, jednoducho udržiava pri živote. Koncom 19. storočia bola jeho hudba politizovaná ako národný idióm, ale považovaná zároveň za „univerzálnu“ hudbu. „Podľa tejto tézy tajomstvo Griegovho trvalého významu spočíva v tom, že si nachádza cestu do individuálnej a kolektívnej hudobnej pamäte a napokon aj do inštitucionalizovanej verejnej spomienky, a to rôznymi spôsobmi.“ 9 V malých formách sa Grieg sústredil najmä na domáci život, čím si jeho hudba pomerne ľahko nachádza cestu do každodennej hudobnej kultúry. Najdôležitejším faktorom je opakovanie, všadeprítomnosť a ľahká dostupnosť jeho hudby. Uvádzali sme niekoľko príkladov, kde všade sa môžeme stretnúť s hudbou tohto skladateľa nielen na koncertných pódiách, ale aj v bežnom živote (tradíciou je, že každá domácnosť vlastní zbierku Griegových Lyrických skladieb). Práve kvôli týmto parametrom je prirodzené, že skladateľove melódie veľmi rýchlo utkveli a zafixovali sa v pamäti ľudí. Dostupnosť sa ešte viac rozšírila vďaka skladateľovmu nahrávaniu vlastných, vtedy populárnych skladieb na gramofón a tzv. klavírny valec (piano roll) 10

Zdroj: Types of Rolls: Arranged, Hand-Played, and Reproducing. Online. In: Music and Performing Arts Library. University of Illinois at Urbana-Champaign Library. Dostupné z: https://omeka-s.library.illinois.edu/s/MPAL/page/player-piano-rolls. [citováno 2023-04-03]. vo svojom dome v Bergene, v Lipsku a v Paríži. Jeho cieľom bolo masovo rozšíriť svoje vlastné melódie do každej domácnosti v krajine.

Inšpiračné zdroje pre kompozičný jazyk Edvarda Griega

Prostredníctvom analýzy Griegovej hudby môžeme identifikovať jeho určité štýlové charakteristiky. V jeho raných dielach sú badateľné nezrelé prejavy dobového romantického idiómu. Slúžia na ilustráciu jeho obrovského záujmu o harmóniu, najmä o chromatickú harmóniu. V jeho hudbe sa často vyskytujú inovácie ako paralelizmy, zložité disonantné akordické štruktúry, nečakané modulácie a náhle zmeny tóniny. „Pre Griega, rovnako ako pre ostatných harmonických inovátorov neskoršieho 19. storočia, sa farba stala najdôležitejšou, čo viedlo k zavrhnutiu zavedených pravidiel harmónie.“ 11 Griegov kompozičný jazyk bol výrazne ovplyvnený nemeckým romantizmom z dôvodu dlhoročného štúdia na konzervatóriu v Lipsku. Aj napriek tomuto vplyvu, čoraz viac inklinoval k domácej škandinávskej hudbe, preto uskutočnil cestu do Kodane, aby navštívil dlhoročného priateľa Nielsa Gadeho, dánskeho skladateľa a dirigenta, a inšpiroval sa jeho škandinávskou hudobnou idiomatikou. Gadeho hudba však bola takisto silne ovplyvnená nemeckým romantizmom, najmä hudbou Mendelssohna. Edvard Grieg sa tak dostal do kruhu severských skladateľov, ktorí si ctili tradičnú škandinávsku hudbu, a jeho tvorba sa rovnako pomaly oslobodzovala od nemeckého romantizmu a približovala sa k severským vplyvom. Tento prechod je zrejmý v jeho Poetických tónových obrazoch, op. 3, č. 1, kde Grieg kombinuje použitie rytmov springar (nórsky ľudový tanec v 3/4 metre a s prízvukom na druhej dobe) s dórskym módom (pozri notový príklad č. 1).

 

Notový príklad č. 1: Poetické tónové obrazy, op. 3, č. 1

Grieg si bol vedomý rodiaceho sa nórskeho vplyvu vo svojej hudbe (príkladom sú spomínané Poetické tónové obrazy, op. 3), svojmu americkému životopiscovi Henrymu Finckovi napísal: „Nórsky ľudový život, nórske ságy, nórska história a predovšetkým nórska príroda mali od mojej mladosti hlboký vplyv na moju tvorivú povahu.“ 12 Grieg však ďalej tvrdil, že dovtedy nevedel prakticky nič o nórskych ľudových tónoch. Hoci vyrastal v hudobnom prostredí, je zaujímavé, že „nórsku hudbu“ počúval len zriedka.

Ďalším Griegovým inšpiračným zdrojom, po návšteve Kodane, bol takisto dlhoročný priateľ Ole Bull, známy nórsky huslista. Po návrate späť do Bergenu obnovili svoje kontakty a Grieg čím ďalej tým viac venoval pozornosť nórskej ľudovej hudbe. Ole Bull často vyjadroval svoju vášeň pre Nórsko, oddanosť krajine a ľuďom. „Dr. Olav Gurvin zaradil Oleho Bulla medzi prvých, ktorí vedome začali pracovať na budovaní nórskej hudby a nórskeho hudobného života.“ 13 Bull sa hrdo označil za „nórskeho Nóra z Nórska“. Pre mladého skladateľa s rastúcim záujmom o severskú hudbu muselo byť vzrušujúce byť v jeho spoločnosti. V snahe reprodukovať zvuk nórskych hardangerských huslí musel Bull vyvinúť revolučný harmonický štýl zahŕňajúci „…organové body, ostré disonancie na prízvučných dobách a individuálne narábanie s durovou stupnicou so zväčšenou kvartou.“ 14 Obaja, Grieg aj Bull, mali intenzívnu lásku ku kráse Nórska, jeho kvitnúcim údoliam, hlbokým fjordom, zurčiacim riekam alebo šumiacim potokom. Táto krása im obom poskytovala skladateľskú inšpiráciu. Pre oboch hudobníkov sa hudba zjavila prostredníctvom prírody. Grieg počas svojho štúdia na konzervatóriu študoval veľkých majstrov, a preto ich hudbu miloval a obdivoval, predovšetkým hudbu Richarda Wagnera. Bull nemal rovnaké vzdelanie, a preto sa obracal k tomu, čo mu bolo známe: k nórskym ľudovým melódiám.

Najväčším impulzom na realizáciu jeho snov týmto novým smerom však bolo Griegovo priateľstvo s Rikardom Nordraakom. Po Griegovom návrate do Bergenu sa obaja Nóri stali nerozlučnými. Podobne ako Bull, aj Nordraak bol predovšetkým nórskym vlastencom a jeho myseľ bola úplne zaujatá „nórskymi vecami“. Grieg, ktorého hlavným zdrojom inšpirácie bola vždy jeho drsná nórska vlasť, teraz horel vlasteneckou vášňou, najmä vďaka Nordraakovmu nákazlivému nadšeniu. Hoci Gade kritizoval jeho hudbu ako príliš nórsku, faktom bolo, že Griegova hudba stále odrážala nemecký romantizmus. V období okolo roku 1864 (v čase intenzívnej spolupráce s Nordraakom) bola Griegova tvorivosť na vrchole a napísal diela ako Štyri melódie srdca, op. 5, Humoresky, op. 6, Klavírnu sonátu e mol, op. 7 a Husľovú sonátu F dur, op. 8. Griegove štyri Humoresky, op. 6 majú zjavný pôvod v nórskej ľudovej hudbe, no badať v nich silnú podobnosť s mazúrkami Fryderyka Chopina práve pri použití 3/4 metra a vďaka vysokej miere chromatizácie. Dôvodom môže byť doba vzniku tohto diela, a teda jedny z prvých opusov Edvarda Griega komponované v čase, kedy naňho stále vplývalo štúdium absolvované v Lipsku. Táto kompozícia znamenala pre skladateľa prvý pozoruhodný skladateľský úspech. Jeho sebaistota pri integrácii jazyka nórskej ľudovej hudby do týchto skladieb sa dovtedy v nórskej hudbe neobjavila. Melódiou a rytmom tieto skladby nesporne pripomínajú nórske ľudové tance. Prvá a posledná skladba v cykle pripomínajú springar (v 3/4 metre) a tretia skladba pripomína tanečnú melódiu halling (v 2/4 metre). V harmónii štyroch skladieb sa prejavujú atribúty ľudovej hudby, ako je modalita, organový bod, ostré disonancie atď. Príkladom je úryvok z prvej skladby v diele Humoresky v notovom príklade č. 2.

 

Notový príklad č. 2: Humoresky, op. 6, č. 1

Viacerí nórski a škandinávski skladatelia (Griegovi predchodcovia), ako Bull, Lindeman a Kjerulf alebo jeho súčasníci, používali vo svojej hudbe podobné prvky ako on. Často dokazovali, že je možné integrovať prvky klasického hudobného štýlu spolu s prvkami ľudovej hudby. Nakoniec to bol Edvard Grieg, kto dokázal plne integrovať obidva druhy, a toto „prelínanie“ idiómov klasickej a ľudovej hudby je charakteristické pre jeho kompozičný štýl. Posledná skladba v Humoreskách jasne dokazuje, ako dobre dokázal Grieg spomedzi svojich súčasníkov spájať tieto dve oblasti a ilustruje Griegovo predvídanie budúceho vývoja nórskej hudby. V záverečných troch taktoch tejto skladby má pravá ruka hrať stúpajúcu melodickú molovú stupnicu, zatiaľ čo ľavá ruka hrá klesajúci postup tej istej stupnice nad opakovaným g v basovej línii (pozri notový príklad č. 3). Tým v 1. a 2. takte vznikajú pomerne ostré disonancie.

 

Notový príklad č. 3: Humoresky, op . 6, č. 4

Ďalšia významná udalosť v živote Edvarda Griega nastala v rovnakom roku 1864 – zásnuby s jeho sesternicou Ninou Hagerupovou. Griegov vzťah s Ninou mal okamžitý vplyv na jeho hudbu. Do decembra 1864 Grieg napísal zbierku štyroch piesní pre hlas a klavír Hjertetes Melodier (Melódie srdca), op. 5, založenú na lyrických básňach Hansa Christiana Andersena. Dve z piesní, Jeg elsker Dig! (Milujem ťa!) a To brune Øjne (Dve hnedé oči), sa stali mimoriadne populárnymi. Hoci sú piesne inšpirované škandinávskymi básňami, nie sú plné ostrých, synkopických prízvukov, ktoré by odrážali nórsky ľudovo-tanečný rytmus, ani neobsahujú časté appoggiatúry alebo náhle modálne zmeny, ktoré sú charakteristické pre nórsku ľudovo-tanečnú hudbu. Tieto piesne sú pozoruhodné svojou štruktúrou a harmóniou, odráža sa v nej vplyv predošlého konzervatoriálneho vzdelania v Lipsku a nemeckého romantizmu. V skladbách však cítiť aj náznaky rozvíjajúceho sa Griegovho kompozičného štýlu a to skrze chromatizmus a príležitostné disonancie. Záver druhej piesne Du fatter ej Bolgernes evige Gang (Básnikovo srdce, op. 5, č. 2) je disonantný a pozoruhodné je, že skladba nekončí tonickým súzvukom. Toto je postup, ktorý použil skladateľ v piesni vôbec po prvýkrát (pozri notový príklad č. 4).

 

Notový príklad č. 4: Du fatter ej Bolgernes evige Gang, op. 5, č. 2

Vplyv jeho vzdelania v duchu striktnej, konzervatívnej nemeckej tradície na lipskom konzervatóriu a remeslo v oblasti hudobných foriem sa v skladbách prejavuje počas celého života viacerými spôsobmi. Po prvé, vzhľadom na formu, Griegova tvorba sa sústreďovala najmä na kratšie formy (lyrické skladby a piesne). Tieto skladby majú najčastejšie formu ABA, pričom A diel je úvodný, B diel s ním kontrastuje tóninou a tempom a A diel sa opäť vracia, niekedy rovnaký a niekedy mierne zmenený. Niekoľko príkladov s touto formovou štruktúrou sú Štyri diela pre klavír (op. 1, č. 2, 3 a 4); Štyri piesne pre altový hlas a klavír (op. 2, č. 1 a 2); Šesť piesní pre altový hlas a klavír (op. 4, č. 1, 2 a 5)Melódie srdca – Dve hnedé oči (op. 5, č. 1). Humoresky (op. 6, č. 1, 2, 3 a 4) majú tiež štruktúru ABA, ale odlišnosť predstavuje využitie prvkov podobných rondu.

Vzhľadom na Griegovu harmóniu Mary Ruth Myersová vo svojej dizertačnej práci píše, že „Grieg zdedil všetko, čo bolo vyvinuté v Európe. Na Griegov harmonický štýl mali vplyv najmä Chopin a Schumann. Ich používanie ozdôb, rozšírenie koncepcie tonality, používanie chromatiky a odklon od striktného dodržiavania základného basu vydláždili cesty Griegovho písania.“ 15 Tieto vplyvy možno pozorovať v dielach pred op. 6, ako sú Poetické tónové obrazy, op. 3, č. 1, 3 a 5. Melódie sú plné chromatických pasáží, pohyblivých chromatických basových línií a ornamentálnych, synkopovaných basových línií (pozri notové príklady č. 5a, č. 5b a č. 5c).

Notový príklad č. 5a: Poetické tónové obrazy, op. 3, č. 1

Notový príklad č. 5b: Poetické tónové obrazy, op. 3, č. 3

Notový príklad č. 5c: Poetické tónové obrazy, op. 3, č. 5

Pri zahŕňaní prvkov nórskej ľudovej hudby do svojho kompozičného jazyka nesmel Edvard Grieg zabudnúť na zvuk hardangerských huslí. Jednou z hlavných charakteristík týchto huslí bolo využitie durovej stupnice so zväčšenou kvartou, lydický modus, ktorý Grieg využíval najčastejšie. Na Slovensku je lydický modus v ľudovej kultúre taktiež mimoriadne rozšírený. Podobne sa v oboch kultúrach častokrát stretávame s tzv. podhalanskou stupnicou – durovou stupnicou s lydickou (zvýšenou) kvartou a mixolydickou (zníženou) septimou (napr. c-d-e-fis-g-a-b-c). Tento typ stupnice nachádzame v dielach Eugena Suchoňa a v súvislosti s tým môžeme konštatovať, že nórsky folklór má pravdepodobne nejaké archaické spojenie s tým našim. Ako príklad uvádzame Griegove dielo z neskoršieho obdobia života – Sedliacke tance (v nórskom origináli ako Slåtter), op. 72, č. 7 (pozri notový príklad č. 6).

 

Notový príklad č. 6: Sedliacký tanec, op. 72, č. 7

Zväčšená kvarta je prítomná aj v Griegovych molových skladbách. Langleik (nórsky strunový ľudový nástroj podobný drumbli a citare) bol veľmi populárny na nórskom vidieku a rovnako mal silný vplyv na nórsku ľudovú hudbu. V stupnici používanej pre langleik bola každá struna naladená o niečo vyššie alebo o niečo nižšie ako ladenie temperovaného nástroja. Pre naše uši znejú vytvárané intervaly zvláštne a nepravidelne, odchyľujú sa od štandardných intervalov až o štvrť tónu.

Modálne charakteristiky zaviedol do nórskej ľudovej hudby aj cirkevný spev, ktorého výskyt v krajine sa datuje až do stredoveku. Používané sú prvky ako znížená septima v molovej a durovej stupnici, čiže spodný vedúci tón; durová (dórska) sexta a molová (frýgická) sekunda. Tieto „neprirodzené“ intervaly a nepravidelné vlastnosti národnej ľudovej hudby Griega priťahovali a slúžili ako vzor pre jeho melodický a harmonický štýl. Jeden z príkladov využitia takejto exoticky pôsobiacej modality s využitím molovej stupnice so zvýšenou kvartou môžeme pozorovať v notovom príklade č. 7.

Notový príklad č. 7: Sedliacké tance, op. 72, č. 7

Je dôležité poznamenať, že modálne charakteristiky sa vyskytujú takmer v celej Griegovej hudbe. Schjelderup-Ebbe naznačuje, že „Modálne efekty sa dosahujú: a) modálnym postupom akordov; b) akordy sú podmienené modálnymi stupnicami; c) melódie využívajú modálne stupnice.“ 16 Niekoľko modálnych postupov, ktoré Grieg často používal, boli I-II; II-III; V-VI a V-IV. Na notových príkladoch č. 8a a č. 8b sú uvedené dva príklady takýchto postupov v Griegovej hudbe.

Notový príklad č. 8a: Lyrické skladby, op. 65, č. 2

 

Notový príklad č. 8b: Jesus Christ our Lord is risen, op. 74, č. 3

Záver

To, že bol Edvard Grieg vo svojom kompozičnom štýle silne ovplyvnený koreňmi a ľudovou hudbou rodnej krajiny, je nesporné, poslanie národného skladateľa sa mu podarilo naplniť vrchovatou mierou. Pravdepodobne žiaden iný skladateľ nedosiahol to, aby sa obyvatelia jeho krajiny tak bytostne identifikovali s jeho hudbou, ktorá prenikla do všedného života a je do dnešných čias zdrojom hrdosti a symbolom kolektívnej národnej identity. V štúdii sme uviedli niekoľko príkladov, ktoré potvrdzujú skladateľovu priazeň k nórskym tradíciám. Grieg ladne využíva prvky a štýly nórskej ľudovej kultúry v komponovanej hudbe. Stretávame sa s využitím tanečných štýlov v zbierkach Lyrických skladieb. Osobitú pozornosť si zaslúžia hardangerské husle – významný prvok nórskeho ľudového prostredia. Grieg zachováva tradíciu v podobe úpravy melódií a piesní, ktoré sa tradične predvádzali na hardangerských husliach, a inštrumentuje ich pre iné nástroje. Melódie ostávajú pre jeho domácich poslucháčov známe, moderné a zároveň vzbudzujú pozornosť mladých hudobníkov nezanedbať svoje tradície a korene.

Shrnutí

Celosvetovo uznávaného skladateľa Edvarda Griega častokrát mnohí spájajú s prívlastkom „nórsky národný skladateľ“. Otázka, prečo je spomedzi ostatných národných skladateľov oveľa výraznejší a charakteristickejší, ostáva nezodpovedaná. Pre pochopenie a vysvetlenie je potrebné poukázať na fakt, že obyvatelia Nórska vo všeobecnosti uznávajú Edvarda Griega ako symbol, ikonu nórskej kultúry. Je známe, že mnohí skladatelia 19. storočia boli silne ovplyvnení ľudovou kultúrou, snažili sa integrovať rôzne folklórne prvky do svojej tvorby, zbierali a zapisovali ľudové piesne a tým sa zaslúžili o ich záchranu pred úplným vymiznutím. Názory súčasníkov na skladateľovu tvorbu nám pomáhajú priblížiť postoj minulej doby voči skladateľovi. Jednotlivé inšpiračné zdroje v tvorbe Edvarda Griega sú jasne a zreteľne viditeľné vo väčšine skladieb rovnako ako jeho podiel v rozvoji impresionistickej harmónie.

Summary

The world-renowned composer Edvard Grieg is often associated with the title of “Norwegian national composer”. The question of why he stands out as more distinctive and characteristic among other national composers remains unanswered. To understand and explain this, it is essential to highlight the fact that the people of Norway generally regard Edvard Grieg as a symbol, an icon of Norwegian culture. It is well-known that many composers of the 19th century were strongly influenced by folk culture, attempting to integrate various folkloric elements into their work, collecting and documenting folk songs, thus contributing to their preservation from complete extinction. The contemporary opinions on the composer’s work help us understand the attitude towards the composer from eras past. The sources of inspiration in Edvard Grieg’s work are clearly and distinctly visible in most of his compositions, as is his contribution to the development of Impressionist harmony.

Klíčová slova

Edvard Grieg, nórska hudba, hudobná ikona, inšpirácie

 

Přehled zdrojů

BENESTAD, Finn. Edvard Grieg: Letters to Colleagues and Friends. 1. vyd. Nórsko: Peer Gynt Press, 2000. ISBN 978-0-9645238-2-1.

CAMERON, Francis. “A Study of Grieg’s Harmony.” With Special Reference to his Contribution to Musical Impressionism. By Dag Schjelderup-Ebbe. In: The Musical Times. 1954, roč. 95, č. 1337, s. 369.

GRIEG, Edvard. 4 psalms, op. 74. Online, hudebnina. Dostupné z: IMSLP, https://imslp.hk/files/imglnks/euimg/5/56/IMSLP306405-PMLP60498-Grieg,_Edvard-Samlede_Verker_Peters_Band_17_52-55_Op_74_scan.pdf. [citováno 2023-03-26].

GRIEG, Edvard. Du fatter ej Bolgernes evige Gang, op. 5. Online, hudebnina. Dostupné z: IMSLP,
https://vmirror.imslp.org/files/imglnks/usimg/b/b3/IMSLP01601-Grieg-hjert-mel.pdf. [citováno 2023-03-25].

GRIEG, Edvard. Humoserque, op. 6. Online, hudebnina. Dostupné z: IMSLP,
https://vmirror.imslp.org/files/imglnks/usimg/b/bb/IMSLP37822-PMLP02543-Grieg_Klavierwerke_Band_2_Peters_Op_6_1200dpi.pdf. [citováno 2023-03-26].

GRIEG, Edvard. Lyric pieces, op. 65. Online, hudebnina. Dostupné z: IMSLP, https://vmirror.imslp.org/files/imglnks/usimg/0/0a/IMSLP00186-Grieg_-_Lyric_Pieces,_Op_65.pdf. [citováno 2023-03-26].

GRIEG, Edvard. Nordic Melodies, op. 63. Online, hudebnina. Dostupné z:
IMSLP, https://vmirror.imslp.org/files/imglnks/usimg/7/7c/IMSLP798088-PMLP21218-Grieg-Nordic-Melodies_-_Conductor_Score.pdf. [citováno 2023-03-25].

GRIEG, Edvard. Poetic Tone Pictures, op. 3. Online, hudebnina. Dostupné z: IMSLP, https://imslp.eu/files/imglnks/euimg/1/1a/IMSLP215427-PMLP02560-Grieg,_Edvard-Samlede_Verker_Peters_Band_2_02_Op_3_scan.pdf. [citováno 2023-03-25].

GRIEG, Edvard. Slåtter, op. 72. Online, hudebnina. Dostupné z: IMSLP, https://imslp.eu/files/imglnks/euimg/0/0a/IMSLP212422-PMLP02554-Grieg,_Edvard-Samlede_Verker_Peters_Band_2_04_Op_72_scan.pdf. [citováno 2023-03-25].

GRINDE, Nils. Lindeman family. Online. In: Grove Music Online. 2001. Dostupné z: https://www.oxfordmusiconline.com/grovemusic/display/10.1093/gmo/9781561592630.001.0001/omo-9781561592630-e-0000016685. [paywall]. [citováno 2023-04-02].

JORDAN, Rebekah. Edvard Grieg: Between Two Worlds. Online, diplomová práce. Hamilton (CA): McMaster University, 2003. Dostupné z:
https://macsphere.mcmaster.ca/bitstream/11375/11548/1/fulltext.pdf. [citováno 2024-07-28].

MATTES, Arnulf. No Escape from Politics? On Grieg’s Afterlife in Norwegian Memory Culture. In: CUSTODIS, Michael a MATTES, Arnulf. (eds.). The Nordic Ingredient. European Nationalisms and Norwegian Music since 1905. Band 4. Münster: Waxmann Verlag GmbH, 2019. ISBN 978-3-8309-3896-5.

MYERS, Mary Ruth. The Use of Chromatic Harmony in Grieg. Rochester, New York: University of Rochester, 1939.

RUPPRECHT, Ina. Manifesting the National Idea: Edvard Grieg or How His Biographers Saw Him. In: CUSTODIS, Michael a MATTES, Arnulf (eds.). The Nordic Ingredient. European Nationalisms and Norwegian Music since 1905. Band 4. Münster: Waxmann Verlag GmbH, 2019, s. 11 – 20. ISBN 978-3-8309-3896-5.

SCHJELDERUP-EBBE, Dag. A Study of Grieg’s Harmony, With Special Reference to his Contributions to Musical Impressionism. Oslo: Johan Grundt Tanum, 1953.

SCHJELDERUP-EBBE, Dag. Edvard Grieg 1858–1867. Londýn: Allen & Unwin, 1964. ISBN 978-0-04-780011-5.

Types of Rolls: Arranged, Hand-Played, and Reproducing. Online. In: Music and Performing Arts Library. University of Illinois at Urbana-Champaign Library. Dostupné z: https://omeka-s.library.illinois.edu/s/MPAL/page/player-piano-rolls. [citováno 2023-04-03].

 

Strany 43-54/2024

 

Lukáš Ostrý