Ernst von Dohnányi a Bratislava

 

Andrej Prachár

 

Úvod

Bratislava – mesto, v ktorom sa dlhé storočia miešali rôzne kultúrno-národnostné a spoločenské vplyvy. Vdýchli mestu jedinečnú atmosféru, ktorá v ňom dominantne pretrvávala najmä do roku 1918. Práve do tohto obdobia prevládala v meste pestrofarebná zmes maďarskej, nemeckej, ako aj židovskej kultúry. Výnimočnosť mesta podčiarkovala aj spätosť a blízkosť s európskymi metropolami ako Viedeň a Budapešť. Oboma smermi putovalo do mesta a z neho nespočetné množstvo hudobníkov, umelcov, či bežných ľudí. Navštevovali kultúrne podujatia, diskutovali pri káve alebo sa len tak prechádzali uličkami týchto malebných miest.

Samotná hudobná história Bratislavy je nesmierne bohatá. V priebehu jednotlivých vývojových etáp v nej pôsobilo množstvo skladateľov, interpretov a dirigentov. Pestrý spoločenský a kultúrny život Bratislavy podmieňoval mnoho aktivít a foriem hudobného prejavu – od oficiálneho, inštitucionalizovaného pôsobenia oficiálnych hudobných telies – orchestrov a divadiel až po menšie, komornejšie súbory, domáce muzicírovanie a rôzne aktivity hudobných a kultúrnych spolkov na území Bratislavy.

V posledných desaťročiach 19. storočia bola Bratislava (vtedy Prešporok) svedkom rozletu veľkých hudobných talentov. Mená ako Franz Schmidt, Ernst von Dohnányi a Béla Bartók sa nezmazateľne zapísali nielen do histórie samotného mesta, ale aj do dejín hudby. Spájalo ich napr. štúdium na tamojšom Kráľovskom katolíckom gymnáziu, kde získavali aj prvé hudobné skúsenosti. Napriek ich medzinárodnému významu je povedomie o ich pôsobení v oblasti hudobného života a vzťahu k Bratislave doteraz veľmi slabé. Cieľom príspevku je priblíženie Dohnányiho detstva a mladosti v Bratislave s vykreslením vtedajšej kultúrnej atmosféry mesta a oboznámenie sa s charakterom jeho tvorby a najvýznamnejšími dielami.

 

1. Ernst von Dohnányi – bratislavské obdobie

Skladateľ, dirigent, klavirista a pedagóg Ernst von Dohnányi sa narodil 27. júla 1877 v Bratislave, v dome na Klariskej ulici č. 12, kde strávil aj celé svoje detstvo. Na druhej strane ulice sa nachádzal kláštor Klarisiek (pôvodne rádu Cisterciánok). Táto budova sa stala v 18. storočí Kráľovským katolíckym gymnáziom. Na tomto gymnáziu pôsobil aj otec E. von Dohnányiho – Fridrich von Dohnányi. 1 Maďarská verzia mena znie Frigyes von Dohnányi. Bol učiteľom matematiky a fyziky. Pochádzal z rodu Dohnányiovcov, ktorému v roku 1667 udelil uhorský cisár, Leopold I., šľachtický titul. Tento rod pochádzal z obce Sobotište. 2 Obec patrila pod Nitriansku stolicu, dnes spadá pod okres Senica. F. von Dohnányi sa po štúdiách v Trnave a vo Viedni stáva učiteľom v Kremnici a neskôr v Banskej Bystrici. Práve pôsobenie v Banskej Bystrici zohralo z hľadiska dejín slovenskej hudby kľúčovú rolu. Ako uvádza slovenský skladateľ Vladimír Godár: „Už tu organizoval stretnutia komorného muzicírovania a bol to práve on, čo osudovo ovplyvnil dejiny slovenskej hudby. Pozval totiž do Banskej Bystrice svetoznámeho husľového virtuóza Ede Reményiho, osobného priateľa Johannesa Brahmsa a Ferenca Liszta, a práve Reményi tu ovplyvnil Bellu 3 Ján Levoslav Bella – slovenský národný skladateľ, dirigent, zbormajster, pedagóg, publicista. v jeho rozhodnutí venovať sa hudbe ako hlavnej životnej náplni.“ V roku 1873 sa spolu so svojou manželkou Ottiliou presťahoval do Bratislavy. 4 Godár, V. Epoché – programový bulletin festivalu slovenskej hudby 2006. Bratislava: Spolok slovenských skladateľov Slovenskej hudobnej únie, 2006, s. 58–59.

Najväčšou záľubou a vášňou F. von Dohnányiho bola hudba. Hral na violončelo a udržiaval si dobrú techniku hry (aj keď veľa necvičil). Bol známy ako znamenitý čelista a často hrával aj na rôznych charitatívnych akciách – dokonca aj na podujatiach s hviezdnymi menami, akými boli A. G. Rubinstein a F. Liszt. 5 von Dohnányi, I., Grymes, J. A. Ernst von Dohnányi. A song of life. Bloomington: Indiana University Press, 2002.

Vo vtedajšom Prešporku existoval lokálny zvyk – muži chodili pred večerou na pivo, kde spolu diskutovali o rôznych udalostiach a takisto muzicírovali. F. von Dohnányi často so sebou brával aj svojho syna Ernsta. Ten vždy s veľkým záujmom a pozornosťou sledoval a počúval, ako jeho otec hrá s priateľmi komornú hudbu. Práve tieto muzicírovania boli jedny z prvých kontaktov E. von Dohnányiho s hudbou. Prvý záujem mladého Ernsta o hru na hudobnom nástroji sa prejavil krátko pred charitatívnym koncertom, kde mal vystúpiť aj jeho otec Fridrich. Pred koncertom cvičil (Gavottu od Bacha) a Ernst ho presvedčil, aby neustále skladbu opakoval. Otec mu dal do ruky slák a jeho syn ho ťahal do rytmu melódie, ktorú hral otec. F. von Dohnányi videl synov talent, ale odmietol mu dávať hodiny zo strachu, že sa z neho stane ďalší „mladý génius“ alebo tzv. „zázračné dieťa“. Prvé vzdelávanie v oblasti hudby tak predstavovalo pre E. von Dohnányiho najmä počúvanie a vychutnávanie si hudby. 6 von Dohnányi, I., Grymes, J. A. Ernst von Dohnányi. A song of life. Bloomington: Indiana University Press, 2002.

Dohnányiho matka Ottilia (rodená Szlabey) bola výnimočnou ženou. Udržiavala domácnosť a snažila sa, aby sa všetci doma cítili šťastne a pohodlne. Vždy potláčala svoje záľuby a nálady, všetko robila pre dobro rodiny. E. von Dohnányi strávil veľkú časť z detstva so svojou mladšou sestrou Máriou, prezývanou Mitzi, ktorá k nemu vždy vzhliadala. Letá trávila rodina v Brezne (vtedy Breznóbánya) u starej mamy. Práve tu sa E. von Dohnányi ako šesťročný začal učiť hrať na klavír. Vyučoval ho jeho otec, ktorý síce nebol najlepší klavirista, ale výborný učiteľ. Pre mladého Ernsta bolo učenie ako hra, ktorá ho veľmi bavila. 7 von Dohnányi, I., Grymes, J. A. Ernst von Dohnányi. A song of life. Bloomington: Indiana University Press, 2002.

Prvé kompozičné kroky podnikol E. von Dohnányi ako sedemročný. Na Vianoce si prial notový papier, aby mohol začať písať vlastné skladby. Prvou skladbou bola skladba Gebet (Modlitba). Nasledovalo 6 krátkych skladieb pre husle a klavír. Svoje prvé diela hrával spolu s otcom, z čoho mal veľkú radosť. Postupne začal komponovať aj menšie klavírne skladbičky. Už v detstve sa zaujímal o diela skladateľov ako J. Haydn, W. A. Mozart, L. van Beethoven, či R. Schumann… U E. von Dohnányiho sa vyvinula schopnosť výbornej hry z listu. Otec Fridrich si čoskoro uvedomil, že jeho syn ho prerástol. V ôsmich rokoch preto začína E. von Dohnányi študovať u Karla Forstnera, organistu Dómu sv. Martina. 8 von Dohnányi, I., Grymes, J. A. Ernst von Dohnányi. A song of life. Bloomington: Indiana University Press, 2002.

V deviatich rokoch nastupuje na Kráľovské katolícke gymnázium. Na „školskej“ pôde sa odohralo aj jeho prvé verejné vystúpenie. Každoročne sa 3. novembra odohrávala slávnosť k meninám riaditeľa gymnázia. V roku 1886 odohral mladý Ernst na tejto slávnosti klavírny part z Mozartovho Klavírneho kvarteta g mol. Napriek mladému veku bola jeho interpretácia výrazná a energická. Ďalšie verejné vystúpenie nasledovalo 12. decembra 1889. Ako dvanásťročný odohral koncert spolu so sláčikovým kvartetom, v ktorom hral aj jeho otec. Predviedli Schumannovo Klavírne kvinteto Es dur op. 44. Mladý E. von Dohnányi zožal búrlivý potlesk. 28. decembra 1890 predviedol E. von Dohnányi svoj prvý sólový recitál. Dejiskom recitálu bola Veľká sála Starej radnice. Organizátorom koncertu bol Preßburger Singverein.

 

Program bol nasledovný:

1. Chopin – Nokturno op. 31/1
2. M. Bartholdy – Scherzo h mol
3. Liszt – Uhorská rapsódia č. 8
4. von Dohnányi – 2 zo 6 fantazijných kusov a prídavok Scherzo

V roku 1891 skomponoval „Pieseň na privítanie“ pre školský zbor, orchester, klavír a harmónium. Skladba vznikla k príležitosti osláv menín riaditeľa gymnázia. 8. júna 1892 mala premiéru Dohnányiho Omša C dur pre alt, tenor, zbor, sláčikový orchester a organ. Kompozícia vznikla k ukončeniu školského roka a zožala mimoriadny úspech. Na organe hral sám mladý skladateľ a dirigoval jeho otec, F. von Dohnányi. Úspech tohto diela zaručili jeho ďalšie reprízy: 19. 6. v Blumentáli, 28. 6. u Jezuitov, ako aj ďalšie dve uvedenia 29. 6. a 4. 9. Omša sa uvádzala aj po odchode E. von Dohnányiho do Budapešti (t. j. po roku 1894). Z tohto obdobia pochádzajú aj ďalšie cirkevné diela, ktoré skomponoval: Pater noster pre zmiešaný zbor, O salutaris et Ave verum a Veni sancte spiritus pre mužský zbor. 9 von Dohnányi, I., Grymes, J. A. Ernst von Dohnányi. A song of life. Bloomington: Indiana University Press, 2002.

V roku 1892 začína K. Forstner učiť Dohnányiho harmóniu podľa metódy Karla Meyerbergera. Podľa manželky Ilony von Dohnányi, Ernsta tieto hodiny nudili a zaujímal sa viac o hru na organe. Výsledkom tohto záujmu boli organové recitály, kde interpretoval hudbu J. S. Bacha, F. M. Bartholdyho, F. Liszta a aj svoje vlastné diela. Žurnalista Emil Kumlik spomína, že tieto recitály zaznamenali naozaj veľký úspech. E. von Dohnányi hrával na organe počas letných dní aj v Brezne. Tu skomponoval aj svoju jedinú sólovú organovú skladbu – Fantázii C dur. Venoval ju miestnemu organistovi Franzovi Regerovi. Mladý Ernst hrával na organe aj počas nedeľných omší v Dóme. Organ rozoznieval aj počas gymnaziálnej nedeľnej omše v Klariskách. Na miesto organistu nastúpil po Franzovi Schmidtovi. S hraním na gymnaziálnych omšiach sa spájajú aj jeho prvé „hudobné“ zárobky. Po E. von Dohnányim sa stal gymnaziálnym organistom o štyri roky mladší Béla Bartók, s ktorým bol Dohnányi veľký kamarát. 10 von Dohnányi, I., Grymes, J. A. Ernst von Dohnányi. A song of life. Bloomington: Indiana University Press, 2002.

V starom Prešporku existovalo niekoľko hudobných tradícií významného charakteru. Jednou z nich bola oslava sviatku sv. Cecílie, patrónky hudobníkov, ktorá sa konala od roku 1833. Jej organizátorom bol Cirkevný hudobný spolok v Bratislave. Ťažiskovým dielom tohto sviatku bola aj Beethovenova Missa solemnis. Jej prvé uvedenie sa odohralo už v roku 1835. „Do roku 1918 odznelo toto Beethovenovo dielo počas omší v bratislavskom Dóme celkom dvadsaťšesťkrát, najmä počas slávností sv. Cecílie.“ 11 Urdová, S. Hudba počas slávností sv. Cecílie Cirkevného hudobného spolku v Bratislave a Ján Batka. In: Zborník múzea mesta Bratislavy [online]. Bratislava: Múzeum mesta Bratislavy, 2017, roč. 29, s. 68 [cit. 6. 7. 2022]. Dostupné z: http://hudbavbratislave.sk/publications.html Na Veľký piatok sa hrávalo Haydnovo oratórium Sedem posledných slov Spasiteľa na kríži. Na prevedení týchto kompozícií sa podieľal aj mestský orchester. Práve v ňom hrával príležitostne druhé husle mladý E. von Dohnányi. S dielami veľkých majstrov sa tak zoznamoval aj priamo prostredníctvom hrania v orchestri. Toto bratislavské teleso uvádzalo aj mnohé moderné diela. Pamätné bolo uvedenie 7. symfónie od A. Brucknera. Jej uvedenia sa zúčastnil sám autor, ktorým bol E. von Dohnányi priam ohúrený. Ernst spolu s rodičmi navštevoval aj koncerty velikánov spomedzi interpretov, ktorí navštívili Bratislavu. K takým koncertom patril aj ten, na ktorom vystúpil A. G. Rubinstein. Na tejto udalosti ho však najviac oslovil hosť koncertu, ktorým bol legendárny F. Liszt. K nezabudnuteľným recitálom patril aj recitál skladateľa a klaviristu Eugena d’Alberta. Veľký dojem v ňom zanechal Dvorský orchester z Meiningenu, ktorý dirigoval Hans von Bülow. U E. von Dohnányiho sa tu pravdepodobne zrodila jeho túžba a snahy smerujúce k dirigovaniu symfonického orchestra. 12 von Dohnányi, I., Grymes, J. A. Ernst von Dohnányi. A song of life. Bloomington: Indiana University Press, 2002.

Ernst spolu s otcom trávil istú časť leta u starého mládenca a vášnivého amatérskeho muzikanta, Karla Haulika, v Herestyény. Konali sa tam hudobné večery, zábavy a muzicírovanie. V Herestyény odznelo Klavírne kvarteto fis mol, ktoré Ernst skomponoval, keď mal 14 rokov. Vypočul si ho aj viedenský maliar Ernst Stöhr a bol z diela nadšený. Pričinil sa o to, aby sa hralo vo Viedni, čo sa aj udialo 11. marca 1894. Skladbu interpretovalo Prvé viedenské ľudové kvarteto a za klavírom sedel sám mladý skladateľ. Táto udalosť bola ďalším dôležitým odrazovým mostíkom v jeho kariére. 13 von Dohnányi, I., Grymes, J. A. Ernst von Dohnányi. A song of life. Bloomington: Indiana University Press, 2002.

V roku 1894 odchádza E. von Dohnányi na štúdiá do Budapešti. Na želanie otca šiel študovať maďarský a nemecký jazyk a literatúru. Prihlášku si však podal aj na Hudobnú akadémiu, s cieľom splniť si svoj sen – stať sa profesionálnym hudobníkom. 14 von Dohnányi, I., Grymes, J. A. Ernst von Dohnányi. A song of life. Bloomington: Indiana University Press, 2002. V Budapešti študoval klavír a kompozíciu. Jeho pedagógom klavírnej hry bol István Thomán, žiak F. Liszta. Kompozíciu študoval u Hansa Koesslera. 15 Kalinayová-Bartová, J. a kol. Hudobné dejiny Bratislavy. Od stredoveku po rok 1918. Bratislava: Ars Musica, 2020. U tých istých pedagógov študoval aj Béla Bartók a po ňom aj ďalšia bratislavská osobnosť, skladateľ Alexander Albrecht. 16 Albrecht, A. Túžby a spomienky. Úvahy a retrospektívne pohľady skladateľa. Bratislava: Hudobné centrum, 2008.

 

2. Návraty do Bratislavy

Vychádzajúc z knihy „A song of life“ sa dozvedáme, že Ernst von Dohnányi sa po svojom odchode do Budapešti vracal domov, do Bratislavy, pravidelne do roku 1902. Do tohto obdobia trávil v Bratislave s rodinou každé Vianoce. Počas svojich návratov odohral v Bratislave aj niekoľko koncertov. 17 von Dohnányi, I., Grymes, J. A. Ernst von Dohnányi. A song of life. Bloomington: Indiana University Press, 2002.

Ako študent budapeštianskej Hudobnej akadémie sa po skončení školského roka vrátil domov a časť leta strávil s rodičmi v Brezne. V novembri 1897 odohral počas pobytu v Bratislave recitál pre priateľov a arcivojvodkyňu Izabelu. Vianoce toho istého roku strávil doma –bohužiaľ už bez svojej milovanej starej mamy, ktorá ich navždy opustila. V apríli 1898 odohral Ernst v Maďarsku koncertné turné. Po jeho skončení prišiel opäť navštíviť rodinu. V rámci tohto pobytu strávil istý čas aj na Železnej studničke (pravdepodobne v bývalom Sanatóriu). Potreboval pokoj a kľud, aby dokončil svoj Koncert pre klavír a orchester e mol, ktorý komponoval pre súťaž firmy Bösendorfer. Na jeseň 1898 ho čakalo ďalšie turné, tentokrát v Anglicku. Aj pred ním však navštívil Bratislavu a až následne odišiel do Anglicka. V Anglicku bol ubytovaný u Caroline Geisler-Schubert, ktorá bola vnučkou Ferdinanda Schuberta, brata Franza Schuberta. Caroline, takisto rodáčka z Prešporka, bola výbornou klaviristkou a žiačkou Clary Schumann. Môžeme tak tvrdiť, že Bratislava dala svetu ďalšieho výborného hudobníka, o ktorom málokto vie! E. von Dohnányi koncertné turné v Anglicku prerušil, aby mohol Vianoce stráviť doma spolu s rodinou. 18 von Dohnányi, I., Grymes, J. A. Ernst von Dohnányi. A song of life. Bloomington: Indiana University Press, 2002.

19. januára 1899 uvádza E. von Dohnányi v Bratislave spolu s vojenským orchestrom Beethovenov Klavírny koncert č. 4 G dur. Práve interpretácia tohto klavírneho koncertu mu vyniesla medzinárodnú slávu a uznanie. Na tomto podujatí odzneli aj Dohnányiho diela, konkrétne Predohra Zrínsky a Klavírne kvinteto c mol. Kvinteto odohral spolu s Fitznerovým kvartetom z Viedne. Počas leta 1899 začína mladý skladateľ v Bratislave komponovať Sonátu pre klavír a violončelo b mol. Dokončil jej prvú časť. Okrem komponovania využíval svoj voľný čas na cvičenie klavíra. Tejto činnosti sa venoval zriedkavo. Dokázal si totiž udržať mimoriadnu technickú zručnosť, aj keď cvičil málo. Tentokrát však čelil obrovskej záťaži, s cieľom rozšíriť a zdokonaliť svoj koncertný repertoár. Na jeseň ho čakalo veľké množstvo koncertov v Anglicku. Vianoce toho istého roku (1899) tiež strávil doma, keďže ho po Novom roku čakal nabitý koncertný program. 19 von Dohnányi, I., Grymes, J. A. Ernst von Dohnányi. A song of life. Bloomington: Indiana University Press, 2002.

Najbližší Dohnányiho koncert v Bratislave sa uskutočnil 2. februára 1900. Na koncerte opäť vystúpil s Fitznerovým kvartetom, program koncertu bol zostavený čisto z diel samotného autora. Odznelo Sláčikové kvarteto A dur a v premiére Sextet B dur (pôvodne „študentská“ kompozícia, ktorú skladateľ v rokoch 1898/1899 opäť zrevidoval). Aj nasledujúce leto 1900 strávil Dohnányi v Bratislave. V tomto čase začína skladateľ komponovať aj Symfóniu d mol, op. 9. Časť leta 1900 strávil s rodinou Kunwaldových v Tatrách (Dohnányiho známi z Budapešti). Tu sa prehĺbil jeho veľmi blízky vzťah s Elsou Kunwaldovou a rozhodol sa s touto mladou dámou oženiť. Pár sa zosobášil 11. októbra 1900 v Bratislave. Elsa Kunwaldová sa tak stala jeho prvou manželkou. Vianoce 1902 boli prvé, ktoré Ernst nestrávil s rodinou v Bratislave. Jeho manželka Elsa čakala druhé dieťa a chcela byť blízko svojej matky v Budapešti. 10. novembra 1909 zomiera Dohnányiho otec Fridrich. Nie je však uvedené, či sa pohrebu v Bratislave zúčastnil aj Ernst von Dohnányi. 20 von Dohnányi, I., Grymes, J. A. Ernst von Dohnányi. A song of life. Bloomington: Indiana University Press, 2002. Môžeme však predpokladať, že na základe dobrého vzťahu, ktorý s otcom mal, sa pohrebu zúčastnil.

Aj po roku 1902 Dohnányi niekoľkokrát Bratislavu navštívil, avšak už nie pravidelne. Väčšina z jeho ďalších návratov bola spojená s koncertnou činnosťou. Najnovšia publikácia Hudobné dejiny Bratislavy informuje: „Podľa predbežných výskumov vystúpil do roku 1918 na samostatných klavírnych recitáloch, koncertoch s orchestrom alebo komorných koncertoch minimálne dvadsaťkrát.“ Jedno z väčších vystúpení odohral s vojenskou kapelou Karla Römetha, 16. januára 1918. V jeho podaní odznel Beethovenov Klavírny koncert č. 3 c mol, op. 37 a Chopinove diela Nocturno H dur, op. 62, Mazurka fis mol, op. 59, Valčík As dur, op. 42. Koncertné návraty sa uskutočnili aj v medzivojnovom období. 21 Kalinayová-Bartová, J. a kol. Hudobné dejiny Bratislavy. Od stredoveku po rok 1918. Bratislava: Ars Musica, 2020, s. 401.

E. von Dohnányi mal k svojmu rodisku, k Prešporku – Bratislave, veľmi vrúcny vzťah. Ťažko znášal fakt, že Prešporok bol v roku 1919 pričlenený k Československu a oficiálne premenovaný na Bratislavu. Ak padla reč na jeho rodisko, zakaždým hrdo a vzdorovito prehlásil: „Narodil som sa v uhorskom korunovačnom meste, Poszony.“ 22 von Dohnányi, I., Grymes, J. A. Ernst von Dohnányi. A song of life. Bloomington: Indiana University Press, 2002, s. 74.

 

3. Diela skomponované počas života v Bratislave

Skladateľský odkaz E. von Dohnányiho je mimoriadne bohatý. Oficiálne registrujeme 164 kompozícií. Opusové číslo však priradil iba k 48 dielam. Dohnányiho tvorbu môžeme charakterizovať nasledovne: „Jeho osobný kompozičný štýl bol založený na dokonalom zvládnutí tradičných kompozično-technických prostriedkov a modifikovaní neskororomantickej zvukovosti.“ 23 Kalinayová-Bartová, J. a kol. Hudobné dejiny Bratislavy. Od stredoveku po rok 1918. Bratislava: Ars Musica, 2020, s. 401. Zoznam Dohnányiho diel nám ponúka niekoľko zdrojov, z ktorých môžeme čerpať. Mnohé z nich však skladateľovu tvorbu datujú až od prvého opusu, teda od prvej „zrelej“ kompozície, ktorou bolo Klavírne kvinteto č. 1 c mol, op. 1. Komplexný náhľad na tvorbu E. von Dohnányiho poskytla už štúdia z roku 1964 „The Works of Ernő Dohnányi“, ktorej autorom je Poliak I. Podhradszky. Autor zozbieral a zanalyzoval všetky dostupné informácie o Dohnányiho dielach, ktoré zoradil do chronologického poradia. Sám autor spomína, že Dohnányiho skladateľský odkaz sa často datuje (ako vyššie spomínam) až od prvej „zrelej“ kompozície, teda Klavírneho kvinteta c mol. Diela z jeho detstva a mladosti v Bratislave (1884 – 1895) absentovali. A práve táto štúdia ich čitateľovi ponúka v prehľadnom zozname. Zoznam raných kompozícií obsahuje už aj kniha „A song of life“ (vydaná v roku 2002). Podhradszkého štúdia však podáva k daným skladbám okrem roku skomponovania aj ďalšie bližšie informácie, ako napr. obsadenie, počet častí, publikovanie/nepublikovanie diela, v prípade vokálnych/vokálno-inštrumentálnych kompozícií aj autora textovej predlohy, dátum svetovej premiéry, jej interpretov… a príležitostne iné stručné, dostupné informácie. 24 Podhradszky, I. The Works of Ernő Dohnányi (July 27, 1877 – Feb. 9, 1960): A Catalogue of His Compositions. In: Studia Musicologica Academiae Scientiarum Hungaricae [online]. JSTOR, 1964, vol. 6, no. 3/4. Dostupné z: https://www.jstor.org/stable/901614?read-now=1&seq=1

Počas života v Bratislave skomponoval E. von Dohnányi takmer 70 kompozícií. Ak sa na ich zoznam pozrieme bližšie, tak zistíme, že v ňom dominuje najmä komorná hudba a tvorba pre klavír. To dokazuje, podľa môjho názoru, veľký vplyv domáceho muzicírovania na tvorbu mladého skladateľa. Spomedzi komornej hudby sa objavuje časté spojenie nástrojov klavír – violončelo, či klavír – husle. Postupne sa objavujú aj skladby pre menšie komorné zoskupenia, napr.: Sláčikové kvinteto G dur (1889), Klavírne kvinteto B dur (1889), Sláčikové kvarteto D dur (1889), Veľké sláčikové kvarteto g mol (1890), Klavírne kvarteto fis mol (1891 – 1893), Sláčikové kvarteto a mol (1893), Sláčikové kvarteto d mol (1893) a Sláčikové sexteto B dur (1893). 25 Podhradszky, I. The Works of Ernő Dohnányi (July 27, 1877 – Feb. 9, 1960): A Catalogue of His Compositions. In: Studia Musicologica Academiae Scientiarum Hungaricae [online]. JSTOR, 1964, vol. 6, no. 3/4. Dostupné z: https://www.jstor.org/stable/901614?read-now=1&seq=1

Od detstva môžeme badať skladateľovu inklináciu ku klavíru. Jeho raná tvorba obsahuje množstvo klavírnych skladieb titulovaných ako napr. Bagatella, Etuda, Fantasiestück, Impromptu, Mazurka, Scherzo, Waltz a pod. Autor v mladosti skomponoval aj niekoľko piesní, napr.: „Zu deinen Füssen“ pre alt, violončelo a klavír (1891), „Lied für eine Altstimme“ pre alt, violončelo, harmónium a klavír (1891), „Die verlassene Fischersbraut“ pre alt a klavír (1892), „Zwei Liedchen“ pre alt a klavír (1892), „Das verlassene Mägdlein“ pre alt a klavír (1892), „Du schönes Fischermädchen“ pre tenor a klavír (1892) a ďalšie. 26 Podhradszky, I. The Works of Ernő Dohnányi (July 27, 1877 – Feb. 9, 1960): A Catalogue of His Compositions. In: Studia Musicologica Academiae Scientiarum Hungaricae [online]. JSTOR, 1964, vol. 6, no. 3/4. Dostupné z: https://www.jstor.org/stable/901614?read-now=1&seq=1

V jeho ranej tvorbe si našli miesto aj cirkevné diela. Prvú cirkevnú skladbu skomponoval v roku 1891. Bola to Ave Maria pre tenor, bas, sólové husle a sláčikový orchester. V roku 1892 nasledovalo ďalšie cirkevné dielo, už spomínaná Omša C dur pre alt, tenor, zbor, sláčikový orchester a organ. Ďalšie cirkevné skladby sú (už vyššie zmienené): Pater noster pre zmiešaný zbor (1892), O salutaris et Ave verum a Veni sancte spiritus pre mužský zbor (1893). V roku 1893 tiež komponuje Šiesty Žalm pre zdvojený zbor a Kyrie pre zmiešaný zbor a orchester. 27 Podhradszky, I. The Works of Ernő Dohnányi (July 27, 1877 – Feb. 9, 1960): A Catalogue of His Compositions. In: Studia Musicologica Academiae Scientiarum Hungaricae [online]. JSTOR, 1964, vol. 6, no. 3/4. Dostupné z: https://www.jstor.org/stable/901614?read-now=1&seq=1

Rané diela E. von Dohnányiho publikované neboli. Azda s výnimkou niektorých, ako Klavírne kvarteto fis mol a Sláčikové sexteto B dur (rev. 1896 a 1898/1899), sa zachovali len v podobe rukopisov. Sám E. von Dohnányi sa nikdy nezaujímal o to, či budú jeho kompozície oficiálne vydané. Hovorieval: „Umelec by nemal písať pre vydavateľa… Nemal by sa starať o to, či je zaplatený alebo nie. Mal by tvoriť na základe duševnej potreby, nevyhnutnosti.“ 28 von Dohnányi, I., Grymes, J. A. Ernst von Dohnányi. A song of life. Bloomington: Indiana University Press, 2002, s. 38.

Spomínané Klavírne kvarteto fis mol a Sláčikové sexteto B dur patria k popredným reprezentantom skladateľovej ranej tvorby. Klavírne kvarteto fis mol je kompozícia, ktorú skladateľ napísal vo veku 14 rokov. Svetová premiéra sa odohrala vo Viedni, 11. marca 1894. Ako už spomínam v prvej kapitole, dielo interpretovalo Prvé viedenské ľudové kvarteto (osobitne jeho členovia August Duesberg, Anna von Baumgarten a Adolf Nitsch) a za klavírom sedel sám mladý skladateľ. Možnosť vystúpiť vo Viedni bola pre Dohnányiho mimoriadne cennou skúsenosťou a dôležitým impulzom v jeho kariére. V tejto komornej skladbe je cítiť veľký vplyv hudby Johannesa Brahmsa. Je to jeden z typických znakov Dohnányiho ranej tvorby. V skladbe cítiť aj inšpiráciu maďarskou ľudovou hudbou a vyžaruje z nej priam vrúcna, priateľská nálada. Zastávam názor, že kompozícia hudobne vystihuje atmosféru a hudobný kolorit vtedajšieho Prešporka. Sláčikové sexteto B dur (jeho prvú verziu) napísal mladý Dohnányi v Bratislave v roku 1893. Toto dielo patrilo k tým, ktorými sa prezentoval na prijímacích pohovoroch do triedy kompozície na Hudobnej akadémii v Budapešti. Prijímací pohovor trval až nezvyčajne dlho. Odborná komisia si vymieňala pohľady, keď študovala Dohnányiho predložené skladby. Požiadali ho, aby kúsok z nich predviedol. Z listu, ktorý Dohnányi poslal rodičom do Bratislavy, vieme, že odohral práve Largo zo Sláčikového sexteta B dur, Scherzo zo Sláčikového kvarteta a mol a pieseň „Das verlassene Mägdlein“. Dokonca ho požiadali, aby predviedol improvizáciu. Dôvodom bolo, že mali pochybnosti o autorstve jeho skladieb. Následnou improvizáciu všetkých presvedčil o pravosti svojich diel a uchvátil komisiu svojimi improvizačnými schopnosťami. 29 von Dohnányi, I., Grymes, J. A. Ernst von Dohnányi. A song of life. Bloomington: Indiana University Press, 2002. Sláčikové sexteto dvakrát revidoval. Najprv v roku 1896, už ako študent H. Koesslera. Ďalšie revidovanie uskutočnil niekedy medzi rokmi 1898 – 1899. Prvá časť Allegro ma tranquillo sa rozprestiera na výrazne dlhší časový úsek ako ostatné časti. Úvodná téma začína v tmavších polohách a má tajomný charakter. Zopakovaním vo vyšších polohách naberá na živote. Po nej nastupuje kontrastná téma, farebne jasnejšia a ľúbezného charakteru. Už prvá časť je dôkazom Dohnányiho vyspelej remeselnej zručnosti, akou napísal jednotlivé party. Druhá, najkratšia časť Scherzo, Allegro vivace je príznačná svetlou a vzdušnou hudbou. Ako kontrast k scherzu tu zaznieva zvukovo tmavšie trio. Tretia časť Adagio quasi andante je skôr pokojná, vyrovnaná. Prvé violončelo niekoľkokrát hrá prenikavé melódie. Finále Animato začína témou pripomínajúcou niektoré z pochodov F. M. Bartholdyho alebo R. Schumanna. Posledná časť sa nesie až do konca v iskrivo slávnostnom duchu. 30 Edition Silvertrust. String Sextet in B-flat major, Wo80 – Ernő Dohnányi. In: Earsense [online]. [cit. 19. 1. 2021] Dostupné z: https://www.earsense.org/chamber-music/Erno-Dohnanyi-String-Sextet-in-B-flat-major-Wo80/?ri=7

Raná tvorba E. von Dohnányiho je po stránke kompozičnej do veľkej miery ovplyvnená tvorbou nemeckých romantických skladateľov, najmä J. Brahmsom, R. Schumannom alebo F. M. Bartholdym, ako aj skladateľmi Prvej viedenskej školy. Okrem nich sa autor pri kompozičnom procese inšpiruje maďarskou ľudovou hudbou, či cigánskou hudbou. Už jeho rané diela vykazujú mimoriadne vysoké ovládanie tradičných kompozično-technických prostriedkov, ktoré autor umne uplatňuje a modifikuje, predovšetkým v bohatej komornej tvorbe. Dohnányiho komorná tvorba je, podľa môjho názoru, spájajúcim faktorom medzi skladbami jeho raného tvorivého obdobia s dielami ďalších, neskorších tvorivých období. Aj napriek tomu, že skomponoval viaceré symfonické diela, či dokonca opery, komorná hudba ostáva jeho hlavnou doménou.

Z hľadiska kompozičného zostáva aj vo svojich neskorších kompozíciách naďalej verný tradičným kompozično-technickým prostriedkom a neskororomantickej zvukovosti. Hudba atonálna, ako aj dodekafonická mu nebola blízka. Voči kompozičným technikám daných smerov bol nedôverčivý. Existuje viacero domnienok a úvah prečo. Prvým dôvodom je pravdepodobne fakt, že prostredníctvom využitia seriálnej techniky nie je možné vyjadriť humor v hudbe a  druhým dôvodom je skutočnosť, že v oblasti atonálnej či dodekafonickej hudby neexistuje dostatočný priestor pre improvizáciu, ktorá zohrávala v Dohnányiho živote klavírneho virtuóza dôležité miesto. Podľa Dohnányiho väčšina moderných skladateľov opomenula lyrické kvality všetkých hudobných nástrojov. 31 Grymes, J. A. Perspectives on Ernst von Dohnányi. Lanham, Maryland: Scarecrow Press, Inc., 2005.

Aj preto môžeme Dohnányiho z hľadiska jeho tvorby označiť za zástancu tradície v hudbe.

 

4. Diela skomponované počas návštev Bratislavy po roku 1894

E. von Dohnányi ani v čase pobytu vo svojom rodnom meste po roku 1894 nezabudol na komponovanie. Počas jeho návratov tu priebežne napísal ďalšie skladby. V roku 1896 to bola napr. Predohra Zrínsky. Tú podľa dostupných údajov komponoval v Bratislave, ale aj v Budapešti. 32 Podhradszky, I. The Works of Ernő Dohnányi (July 27, 1877 – Feb. 9, 1960): A Catalogue of His Compositions. In: Studia Musicologica Academiae Scientiarum Hungaricae [online]. JSTOR, 1964, vol. 6, no. 3/4. Dostupné z: https://www.jstor.org/stable/901614?read-now=1&seq=1 Skladba vyniesla Dohnányimu jednu z cien na festivale Milénium, ktorý bol oslavou vzniku Uhorska. Predohra Zrínsky mala premiéru 2. júna 1897 na Dohnányiho diplomovom koncerte v Budapešti. 33 von Dohnányi, I., Grymes, J. A. Ernst von Dohnányi. A song of life. Bloomington: Indiana University Press, 2002.

V roku 1898 to bol už spomínaný Koncert pre klavír a orchester e mol. Ako vyššie zmieňujem, komponoval ho na bratislavskej Železnej studničke. Okrem Bratislavy sa jeho komponovaniu venoval aj v Bavorsku, pri jazere Starnberg. Koncert venoval Eugenovi d’Albertovi. Koncert mal premiéru 11. januára 1899 v Budapešti. Odohral ho sám autor a orchester dirigoval Hans Richter. V tom istom roku skomponoval E. von Dohnányi počas návštevy Bratislavy aj Gavottu a Musettu pre klavír B dur. Skladbu venoval arcivojvodkyni Henriette. Premiéru mala 28. novembra 1898 v Londýne, kde Dohnányi svoje dielo sám interpretoval. 34 Podhradszky, I. The Works of Ernő Dohnányi (July 27, 1877 – Feb. 9, 1960): A Catalogue of His Compositions. In: Studia Musicologica Academiae Scientiarum Hungaricae [online]. JSTOR, 1964, vol. 6, no. 3/4. Dostupné z: https://www.jstor.org/stable/901614?read-now=1&seq=1

V Bratislave začal roku 1899 komponovať skladbu s názvom Sonáta pre klavír a violončelo b mol, op. 8. Kompozícii tohto titulu sa venoval aj v Londýne. Dielo venoval violončelistovi Ludwigovi Lebellovi. 35 Podhradszky, I. The Works of Ernő Dohnányi (July 27, 1877 – Feb. 9, 1960): A Catalogue of His Compositions. In: Studia Musicologica Academiae Scientiarum Hungaricae [online]. JSTOR, 1964, vol. 6, no. 3/4. Dostupné z: https://www.jstor.org/stable/901614?read-now=1&seq=1 L. Lebell bol Dohnányiho spolužiak a dobrý priateľ. Počas štúdia v Budapešti spolu často muzicírovali, debatovali v kaviarni, či hrali biliard. 36 von Dohnányi, I., Grymes, J. A. Ernst von Dohnányi. A song of life. Bloomington: Indiana University Press, 2002. Spolu s ním odohral Dohnányi aj premiéru tejto skladby 4. decembra 1899 v Londýne. 37 Podhradszky, I. The Works of Ernő Dohnányi (July 27, 1877 – Feb. 9, 1960): A Catalogue of His Compositions. In: Studia Musicologica Academiae Scientiarum Hungaricae [online]. JSTOR, 1964, vol. 6, no. 3/4. Dostupné z: https://www.jstor.org/stable/901614?read-now=1&seq=1

 

5. Zhrnutie a záver

Ernst von Dohnányi je jednou z najväčších a najvýraznejších hudobných osobností Bratislavy. Vo veľkom svete na svoje rodné mesto nikdy nezabudol a hrdo sa k nemu hlásil. Preslávil sa ako klavírny virtuóz, ktorého ťažiskovým repertoárom boli skladby Beethovena, Schumanna, či Brahmsa. Nezabudol ani na tvorbu svojho priateľa, Bélu Bartóka. Z jeho pôsobení môžeme spomenúť miesto profesora na Vysokej hudobnej škole v Berlíne (1908 – 1915). 38 Kalinayová-Bartová, J. a kol. Hudobné dejiny Bratislavy. Od stredoveku po rok 1918. Bratislava: Ars Musica, 2020. V medzivojnovom období pôsobil v Budapešti ako dirigent a riaditeľ Budapeštianskej filharmónie. V tomto čase sa stal aj riaditeľom hudobného oddelenia v Maďarskom rozhlase. Po ukončení 2. svetovej vojny musel odísť z Európy. Čelil rôznym vykonštruovaným obvineniam ako napr. „…bol obvinený zo spolupráce s Gestapom a udávania židovských muzikantov.“ 39 Godár, V. Epoché – programový bulletin festivalu slovenskej hudby 2006. Bratislava: Spolok slovenských skladateľov Slovenskej hudobnej únie, 2006, s. 59. Najprv vycestoval do Argentíny. Definitívne sa usadil v USA, kde vyučoval na Floridskej štátnej univerzite. „Patril k excelentným klavírnym virtuózom a pedagógom 1. polovice 20. storočia.“ 40 Kalinayová-Bartová, J. a kol. Hudobné dejiny Bratislavy. Od stredoveku po rok 1918. Bratislava: Ars Musica, 2020, s. 400–401.

Osobnosť takéhoto významu by si malo každé mesto chrániť, prezentovať a pýšiť sa ňou. Ako spomínam v úvode, povedomie o Dohnányim a aj jeho skladateľských kolegoch je v Bratislave veľmi slabé. Samotný Dohnányi nemá v meste žiadnu pamätnú tabuľu, ktorá by mohla označovať napr. jeho rodný dom (ktorý dodnes stojí). Ako o ňom ďalej spomína Vladimír Godár: „Ernő Dohnányi je spolu s Johannom Nepomukom Hummelom a Johannom Kasparom Mertzom najvýznamnejším bratislavským skladateľským rodákom. Jeho dielo ostáva na Slovensku takmer neznáme, rovnako ako aj pravda o jeho živote. Mlčanie obklopujúce jeho odkaz nám neumožňuje poznať jeden z najvýznamnejších hlasov stredoeurópskeho kultúrneho priestoru.“ 41 Godár, V. Epoché – programový bulletin festivalu slovenskej hudby 2006. Bratislava: Spolok slovenských skladateľov Slovenskej hudobnej únie, 2006, s. 59. Osobnosť Ernsta von Dohnányiho nesie v sebe veľký potenciál, jednak z hľadiska kultúry, možných hudobných podujatí a na ne nadväzujúci cestovný ruch. Jeho meno poskytuje priestor pre množstvo dramaturgických nápadov, ktoré by kultúrny život v meste mohli obohatiť. „Medzinárodný festival Ernsta von Dohnányiho“ alebo „Medzinárodná súťaž Ernsta von Dohnányiho“ by mohli osloviť poslucháčov, priaznivcov kultúry a interpretov ako doma, tak aj v zahraničí. Do budúcnosti si tento slávny bratislavský rodák určite právom zaslúži väčšiu pozornosť…

 

Shrnutí

Bratislava – mesto, v ktorom sa dlhé storočia miešali rôzne kultúrno-národnostné a spoločenské vplyvy. Vdýchli mestu jedinečnú atmosféru, ktorá v ňom dominantne pretrvávala najmä do roku 1918. V posledných desaťročiach 19. storočia bola Bratislava svedkom rozletu veľkých hudobných talentov. Mená ako Franz Schmidt, Ernst von Dohnányi a Béla Bartók sa nezmazateľne zapísali nielen do histórie samotného mesta, ale aj do dejín hudby. Napriek ich medzinárodnému významu je povedomie o ich pôsobení v oblasti hudobného života a vzťahu k Bratislave doteraz slabé. Cieľom príspevku je priblíženie Dohnányiho detstva a mladosti v Bratislave s vykreslením vtedajšej kultúrnej atmosféry mesta a oboznámenie s charakterom jeho tvorby a najvýznamnejšími dielami.

 

Summary

Bratislava is a city in which various cultural, national and social influences have been mixed for many centuries. Those endowed the city with a unique atmosphere, which predominantly persisted in it, especially until 1918. In the last decades of the 19th century, Bratislava was a city where a number of musical talents flourished. Names like Franz Schmidt, Ernst von Dohnányi and Béla Bartók have forever entered not only the history of the city itself, but also the history of music. Despite their international significance, the perception of their contribution to musical life and their close relations with Bratislava is still weak. The aim of this paper is to introduce Dohnányi’s childhood and his young years in Bratislava with an emphasis on the multicultural life of the city which clearly influenced the nature of his work and to get acquainted with his most important pieces.

 

Klíčová slova

Ernst von Dohnányi, Bratislava, Kráľovské katolícke gymnázium

 

Přehled zdrojů

 

Literatúra

ALBRECHT, Alexander. Túžby a spomienky. Úvahy a retrospektívne pohľady skladateľa. Bratislava: Hudobné centrum, 2008.

 

GRYMES, James A. Perspectives on Ernst von Dohnányi. Lanham, Maryland: Scarecrow Press, Inc., 2005.

 

KALINAYOVÁ-BARTOVÁ, Jana a kol. Hudobné dejiny Bratislavy. Od stredoveku po rok 1918. Bratislava: Ars Musica, 2020.

 

VON DOHNÁNYI, Ilona, GRYMES, James A. Ernst von Dohnányi. A song of life. Bloomington: Indiana University Press, 2002.

 

Štúdie

PODHRADSZKY, I. The Works of Ernő Dohnányi (July 27, 1877 – Feb. 9, 1960): A Catalogue of His Compositions. In: Studia Musicologica Academiae Scientiarum Hungaricae [online]. JSTOR, 1964, vol. 6, no. 3/4 [cit. 6. 7. 2022]. Dostupné z: https://www.jstor.org/stable/901614?read-now=1&seq=1

 

URDOVÁ, Sylvia. Hudba počas slávností sv. Cecílie Cirkevného hudobného spolku v Bratislave a Ján Batka. In: Zborník múzea mesta Bratislavy [online]. Bratislava: Múzeum mesta Bratislavy, 2017, roč. 29 [cit. 6. 7. 2022]. Dostupné na: http://hudbavbratislave.sk/publications.html

 

Internetové zdroje

Edition Silvertrust. String Sextet in B-flat major, Wo80 – Ernő Dohnányi. In: Earsense [online]. [cit. 19. 1. 2021] Dostupné z: https://www.earsense.org/chamber-music/Erno-Dohnanyi-String-Sextet-in-B-flat-major-Wo80/?ri=7

 

Iné

GODÁR, Vladimír. Epoché – programový bulletin festivalu slovenskej hudby 2006. Bratislava: Spolok slovenských skladateľov Slovenskej hudobnej únie, 2006.

 

Strany 19-28/2022