Bratislava

Trubačská hudba v Bratislave a obnovenie jej tradície od roku 1964

 

Andrej Prachár

 

1.         Vznik, história a hlavní predstavitelia

Jednou z najvýraznejších hudobných tradícií v Bratislave, ako hlavnom meste Uhorska, bola trubačská hudba, ktorú produkovali mestskí trubači. Povolanie mestského trubača sa v Bratislave začalo kryštalizovať už v období neskorého stredoveku. Rozkvet tejto hudobnej tradície datujeme najmä do obdobia rokov medzi 1550 – 1750, kedy bola Bratislava hlavným mestom vtedajšieho Uhorska. Spočiatku bolo poslaním mestských trubačov spĺňať najmä bezpečnostnú funkciu. Prostredníctvom rôznych signálov oznamovali nielen blížiace sa nebezpečenstvo, ale aj presný čas dňa. Časom sa mestskí trubači odklonili od plnenia bezpečnostnej funkcie smerom k funkcii umeleckej. 1 Pokračovat

Baťáňova kapela – orchester či komorný ansámbel? K umeleckému pôsobeniu kapely J. Baťáňa v Prešporku v rokoch 1774 – 1784

 

Lenka Fišerová

 

Komentár k literatúre

Pri koncipovaní príspevku sme ako podkladovú bázu využili historické pramene z obdobia druhej polovice 18. storočia ako aj súčasné publikácie. Medzi najstaršie pramene patrí „prešporská“ encyklopédia Geschichte des Faschings vom Anfang der Welt bis auf das Jahr 1779, v ktorej autor Christian Friedrich Hüttenrauch prináša informácie o kapele uhorského prímasa kardinála Josepha Batthyánya [ďalej Jozef Baťáň]. 2 Obzvlášť prínosným je zoznam hudobníkov, rozdelených podľa ich hráčskej funkcie a s tým spätých povinností na tzv. Virtuosen – virtuózov, resp. sólistov a na Concertisten – orchestrálnych hráčov. 2 Autor ďalej priniesol náhľad na periodicky vykonávanú hudobnú koncertnú prax, ktorý tvorí neoceniteľný zdroj dobových informácií. Johann Nikolaus Forkel v publikácii Musikalischer Almanach für Deutschland auf das Jahr 1783 sumarizuje stav nemeckej hudobnej scény v 80. rokoch 18. storočia. V rámci kapitoly o šľachtických kapelách, konkrétne kapele Jozefa Baťáňa, prináša významné informácie o primárnych i sekundárnych nástrojoch, ktoré hráči ovládali. 3  V dobovom periodiku Preßburger Zeitung (ďalej PZ) nachádzame opakované zmienky o kapele Jozefa Baťáňa a taktiež konkrétne špecifikované diela uvádzané pri rôznych príležitostiach v rámci verejných i súkromných podujatí. 4

Z novodobých zdrojov sú pre nás zásadné tri publikácie. Adolf Meier v štúdii Die Preßburger Hofkapelle des Fürstprimas von Ungarn, Fürst Joseph von Batthyány, in den Jahren 1776 bis 1784 5 mapuje pôsobenie Baťáňovej kapely v Prešporku na konci 18. storočia. Prehľad údajov získaných z účtovných kníh Jozefa Baťáňa poskytuje štúdia Kláry Renner-Várhidi. Jej výskum prináša nové poznatky najmä v súvislosti s platovým ohodnotením hudobníkov a výdavkov spojených s konaním rôznych kultúrnych podujatí, uvádzaním hudobných diel, nákupom muzikálií či hudobných nástrojov. 6 Výnimočné miesto v našom bádaní zaujíma štúdia Petra Halásza. Autor na základe širokého záberu skúmaných prameňov a literatúry podrobne koncipuje podobu a premeny Baťáňovej kapely, ponúkajúc detaily o jednotlivých hráčoch a kapelníkoch a rovnako referujúc o jej repertoári a realizovaných koncertoch. 7  Na tomto mieste nesmieme opomenúť výskum realizovaný Darinou Múdrou, ktorá vo viacerých svojich monografiách a štúdiách predstavuje dobový hudobný život na území dnešného Slovenska. Osobitný význam v rámci jej výskumu má osobnosť Antona Zimmermanna, ktorý v druhej polovici 18. storočia pôsobil práve v šľachtickej kapele Baťáňa. 8

Ako jeden z najnovších príspevkov uveďme štúdiu Róberta Šebestu Partity Antona Zimmermanna v kontexte Harmoniemusik, v úvode ktorej autor predstavuje fungovanie populárnych formácií dychových nástrojov Harmoniemusik vo vtedajšom Prešporku a ilustruje jej výskyt v kapele Jozefa Baťáňa. 9

Hudobný život a šľachtické kapely v Prešporku v druhej polovici 18. storočia

Bratislava, historicky nazývaná Prešporok (tiež Pressburg, Poszony), bola v 70. rokoch 18. storočia mimoriadne významným centrom kultúrno-politického a spoločenského diania. Ako hlavné mesto uhorskej časti Habsburskej monarchie sa stalo nielen sídlom uhorského miestodržiteľa (guvernéra), prakticky všetkých významných uhorských šľachtických rodín a vysokých cirkevných hodnostárov, ale aj miestom umeleckého pôsobenia mnohých prominentných umelcov. Jeho zlatá éra sa časovo prekrýva s obdobím panovania cisárovnej Márie Terézie (1741 – 1781) a kultúrna rozvinutosť mesta pokračovala po úmrtí panovníčky až približne do konca 18. storočia. Finančný profit vyplývajúci zo štatútu hlavného mesta umožňoval Prešporku naplno rozvinúť spoločenský ruch. Kultúrny život prekvital v prostredí šľachtických dvorov, divadelnej scény i cirkevných inštitúcií – kostolov či kláštorov. Repertoár vznikajúci v šľachtických kruhoch bol primárne svetský, premiérovo zaznievala najmä inštrumentálna hudba symfonického a komorného typu (symfónie, koncerty, kvartetá, a i.). K akcelerácii tvorby a uvádzania javiskových diel prispelo otvorenie budovy prvého verejného divadla, ktorú v roku 1741 postavili pri Rybárskej bráne. 10 Tvorba a uvádzanie chrámových diel sa prirodzene koncentrovali v Dóme sv. Martina. Hudobná kultúra si vyžadovala aj rozvoj výroby hudobných nástrojov priamo v Prešporku, čoho dôkazom sú dielne prominentného výrobcu klarinetov a basetových rohov Theodora Lotza a pokračovateľov tejto tradície – dielňu Franza a Johanna Schöllnastovcov, 11 či nástrojárskych rodín Leebovcov a Thirovcov (Thierovcov), ktorí prispievali v oblasti výroby sláčikových nástrojov. 12 Pokračovat

Ernst von Dohnányi a Bratislava

 

Andrej Prachár

 

Úvod

Bratislava – mesto, v ktorom sa dlhé storočia miešali rôzne kultúrno-národnostné a spoločenské vplyvy. Vdýchli mestu jedinečnú atmosféru, ktorá v ňom dominantne pretrvávala najmä do roku 1918. Práve do tohto obdobia prevládala v meste pestrofarebná zmes maďarskej, nemeckej, ako aj židovskej kultúry. Výnimočnosť mesta podčiarkovala aj spätosť a blízkosť s európskymi metropolami ako Viedeň a Budapešť. Oboma smermi putovalo do mesta a z neho nespočetné množstvo hudobníkov, umelcov, či bežných ľudí. Navštevovali kultúrne podujatia, diskutovali pri káve alebo sa len tak prechádzali uličkami týchto malebných miest.

Samotná hudobná história Bratislavy je nesmierne bohatá. V priebehu jednotlivých vývojových etáp v nej pôsobilo množstvo skladateľov, interpretov a dirigentov. Pestrý spoločenský a kultúrny život Bratislavy podmieňoval mnoho aktivít a foriem hudobného prejavu – od oficiálneho, inštitucionalizovaného pôsobenia oficiálnych hudobných telies – orchestrov a divadiel až po menšie, komornejšie súbory, domáce muzicírovanie a rôzne aktivity hudobných a kultúrnych spolkov na území Bratislavy.

V posledných desaťročiach 19. storočia bola Bratislava (vtedy Prešporok) svedkom rozletu veľkých hudobných talentov. Mená ako Franz Schmidt, Ernst von Dohnányi a Béla Bartók sa nezmazateľne zapísali nielen do histórie samotného mesta, ale aj do dejín hudby. Spájalo ich napr. štúdium na tamojšom Kráľovskom katolíckom gymnáziu, kde získavali aj prvé hudobné skúsenosti. Napriek ich medzinárodnému významu je povedomie o ich pôsobení v oblasti hudobného života a vzťahu k Bratislave doteraz veľmi slabé. Cieľom príspevku je priblíženie Dohnányiho detstva a mladosti v Bratislave s vykreslením vtedajšej kultúrnej atmosféry mesta a oboznámenie sa s charakterom jeho tvorby a najvýznamnejšími dielami.

Pokračovat