Edvard Grieg – ikona nórskej hudby

 

Hana Chlebáková

Úvod

Obdobie neskorého romantizmu je charakterizované vzťahom človeka k histórii, národu a slobode. Počas tejto doby vzniká fenomén národnej hudby, jeho hlavným znakom je presadzovanie národnej kultúry do hudobnej tvorby. Typickým spôsobom je vychádzanie z histórie národa (čerpanie z historických námetov, príbehov, legiend, ság a povestí), či obracanie pozornosti k ľudovým piesňam a ich integrácia do komponovanej hudby. S vyhraneným národným prejavom sa stretávame u skladateľov množstva európskych krajín, najznámejšími sú Glinka, Rimskij-Korsakov (Rusko), Schubert (Nemecko), Chopin (Poľsko), Smetana (Česko) a pod. Medzi nich bezpochyby patrí aj Nórsko a Edvard Grieg s prívlastkom nórsky národný skladateľ. Tak veľmi ho oslovoval nórsky folklór, až sa rozhodol nepokračovať v štúdiu na konzervatóriu v Lipsku – na najznámejšej a najvýznamnejšej hudobnej akadémii sveta – a vrátil sa domov k svojim koreňom. Dôvodom, prečo sa Edvard Grieg stal celosvetovo uznávaným skladateľom, prečo dôverne poznáme jeho melódie, prečo je Grieg ikonou nórskej hudby, sa venujeme v prvej kapitole tejto práce. Nasledujúca kapitola predstavuje niekoľko inšpiračných zdrojov k jeho tvorbe. Pokračovat